Johannes Adolf Wislicenus (* 24. jún 1835 – † 5. december 1902) bol nemecký chemik. Štúdium začal na Univerzite v Halle odbor chémia a matematika. Neskôr emigroval do USA, kde spolupracoval s chemikom Ebenom Horsfordom na Hardvarskej univerzite. V roku 1856 sa vrátil späť do Nemecka, kde bol do roku 1859 asistentom na Univerzite v Halle. V roku 1860 spromoval a usadil sa v Zürichu, kde do roku 1872 pracoval na miestnej univerzite v rôznych pracovných zaradeniach. Od roku 1872 bol profesorom na univerzite vo Würzburgu a od roku 1882 pracoval na univerzite v Lipsku ako nástupca Hermanna Kolkbeho.
Wislicenusove práce boli hlavne v oblasti organickej chémii. Je slávny hlavne pre svoje štúdie v oblasti stereochémie. Ako prvý použil termín geometrická izoméria na vysvetlenie fenoménu dvoch substancií, ktoré mali rozličné fyzikálne vlastnosti, ale rovnakú chemickú štruktúru. Jeho priekupnícka práca viedla ku skúmaniu stereoizomérie a priestorovému usporiadaniu atómov v molekule.
V roku 1898 získal Davyho medailu.
Iné projekty
