Jarčie

Jarčie
potok
Jarčie v obci Pata, pohľad na sever, fotografia z mostu na Nitrianskej ulici
Štát Slovensko Slovensko
Kraje Trnavský kraj, Nitriansky kraj
Okresy Hlohovec, Galanta, Šaľa
Obce Bojničky, Dvorníky, Šalgočka, Zemianske Sady, Pusté Sady, Pata, Šoporňa, Kráľová nad Váhom
prameň Bojničky
 - poloha Bakšajka
 - výška 218 m
 - súradnice 48°24′04″S 17°47′56″V / 48,4012°S 17,7989°V / 48.4012; 17.7989
Ústie Váh
 - poloha Šoporňa, Kráľová nad Váhom
 - výška 112 m
 - súradnice 48°11′20″S 17°50′00″V / 48,1890°S 17,8333°V / 48.1890; 17.8333
Dĺžka 26,8 km
Rád toku III.
Číslo hydronyma 4-21-10-1337
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Jarčie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jarčie[1] je potok na západnom Slovensku v regióne Dolné Považie, na území obcí Bojničky a Dvorníky v okrese Hlohovec, na území obcí Šalgočka, Zemianske Sady, Pusté Sady, Pata a Šoporňa v okrese Galanta oba okresy v Trnavskom kraji a v marginálnom rozsahu na území obce Kráľová nad Váhom v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina a v malom rozsahu v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Ústi do Váhu. Má dĺžku 26,8 km. Rád toku III.

Prameň

Pramení v 218 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne vo viniciach, na západnom úpätí vinice Bakšajka na území obce Bojničky v okrese Hlohovec.[2]

Opis toku

Vodný tok Jarčie tečie od prameňa územím obce Bojničky poľnohospodárskym extravilánom (vinice) južným smerom a tento smer si s drobnými odchýlkami zachováva až do svojho ústia, preteká stredom intravilánu Bojničiek, preteká vinicovým extravilánom, v 172 m n. m. vteká na územie obce Dvorníky, preteká v priestore extravilánu cez vinicu Od bojničianskeho chotára, svojim pravým brehom obmýva východný okraj samoty (poľnohospodárskej farmy) Panónia, cez vinicu Doliny preteká do intravilánu obce Dvorníky a priteká k obecnej hranici, v 140 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Dvorníky a Šalgočka, tečie po obecnej hranici až po 137 m n. m., preteká územím obce Šalgočka, v priestore poľa Pod Igmálom priberá ľavostranný prítok Slatinka, územie Šalgočky opúšťa v 135 m n. m. a pokračuje územím obce Zemianske Sady, priberá ľavostranný prítok Čeľaď, v 130 m n. m. priteká na hranicu medzi obcami Zemianske Sady a Pusté Sady, v 129 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a preteká cez územie obce Pusté Sady.[3][4][5]

Jarčie v obci Pata, pohľad na juh z mostu na Nitrianskej ulici, vpravo Kultúrnosociálna budova

V extraviláne obce Pusté Sady ľavým brehom obmýva malú vodnú nádrž Pusté Sady a dodržiava svoj južný smer, v 126 m n. m. vteká na územie obce Pata a zároveň priberá ľavostranný prítok Bábsky potok, cez poľnohospodársky extravilán priteká k severnému okraju intravilánu Paty, tečie po východnom okraji intravilánu obce, podteká rýchlostnú cestu R1 (Slovensko), pokračuje extravilánom cez pole Dolné lúky, v 121 m n. m. opúšťa územie obce Pata a vteká na územie obce Šoporňa, priberá ľavostranný prítok Hájsky kanál, stáča sa na juhozápad, pokračuje v regulovanom koryte v susedstve východného brehu vodnej nádrže Kráľová, od ktorej delí Jarčie hrádza, tečie južným smerom v blízkosti časti obce Štrkovec v obci Šoporňa, v 112 m n. m. priteká na hranicu medzi obcami Šoporňa a Kráľová nad Váhom a zároveň pod priehradným múrom vodnej nádrže Kráľová ústi do Váhu ako jeho ľavostranný prítok. Potok Jarčie patrí do okresov Hlohovec a Galanta v Trnavskom kraji a iba v okrajovom rozsahu do okresu Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Nitrianska pahorkatina a v kratšom úseku na dolnom toku Jarčia v geomorfologickom celku Podunajská rovina.[3][4][5]

Prítoky

Vodný tok Jarčie má iba ľavostranné prítoky:

  1. Slatinka s ústim v 139 m n. m. na území obce Dvorníky,
  2. Čeľaď s ústim v 131 m n. m. na území obce Zemianske Sady,
  3. Bábsky potok s ústim v 126 m n. m. na hranici medzi obcami Pusté Sady a Pata,
  4. Hájsky kanál s ústím v 118 m n. m. na území obce Šoporňa.[6]

Pôvod názvu

Názov vodného toku Jarčie má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene jarok vo význame menší potok, priekopa na odtekanie vody. Apelatívum jarok po rozšírení o formant -ie bolo prijaté ako jednoslovný názov potoka. Porovnaj aj Jarč (pole aj lúka v obci Hájske, okres Šaľa), Dolný Jarč (pole v obci Šoporňa, okres Galanta). Je pravdepodobné, že primárne bol pomenovaný vodný tok a sekundárne bolo použité hydronymum na pomenovanie polí a lúky, aj keď nemožno úplne vylúčiť opačný postup. V slovenskej hydronymii je tento slovotvorný typ zriedkavejší. Porovnaj, napr. Jelšie (potok v Podlužanoch a v Prusoch, okres Bánovce nad Bebravou)[7]. Územie, ktorým potok Jarčie preteká, patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Slovenska. Najstarší písomný záznam názvu obce Bojničky sa viaže k roku 1113 v podobe Boencza a k roku 1256 Boymuch, názvu obce Dvorníky sa viaže k roku 1247 v podobe Vdvornuc, názvu obce Šalgočka sa viaže k roku 1248 v podobe Salgo a k roku 1350 Salgow, názvu obce Pata sa viaže k roku 1156 v podobe Pta a 1252 Patha, názvu obce Šoporňa sa viaže k roku 1251 v podobe Supurni a 1411 Soporny a názvu obce Kráľová nad Váhom sa viaže k roku 1113 v podobe Crali a 1332 v podobe Villa Regis[8].

Názov vodného toku Jarčie bol štandardizovaný v roku 1978[9]. Z miestnej nárečovej komunikácie sú zaznamenané aj podoby názvu vodného toku Jarč a Jáč. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Jarčie je jedinečným hydronymom (september 2022).

Referencie

  1. ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-18.
  2. ↑ Geografické názvy okresu Trnava A3. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 z 28.9.1984. 97 s. S. 13, 73. 079-911-87 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-18]
  4. ↑ a b Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141, 142. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. ↑ a b Geografické názvy okresu Galanta A29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 23, 28, 38, 42. ISBN 80-85672-02-2
  6. ↑ Priebeh Jarčia v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-19]
  7. ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  8. ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 179 a 371, 1. diel, 89 a 374, 2. diel, 118 a 132, 3. diel s. S. 53.
  9. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 44. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarčie