Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglicizmy.
Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).
Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
Slovná zásoba
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
Gramatika
Rod a číslo
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.
水をください。 Prosím si vodu.
水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.
水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.
Základné numeratívy
ľudia
malé zvieratá
veľké zvieratá
podlhovasté cylindrické predmety
poháre
Základný tvar
hito・人
hiki・匹
tó・頭
hon・本
hai・杯
1
hitori・一人
ippiki・一匹
ittó・一頭
ippon・一本
ippai・一杯
2
futari・二人
nihiki・二匹
nitó・二頭
nihon・二本
nihai・二杯
3
sannin・三人
sanbiki・三匹
santó・三頭
sanbon・三本
sanbai・三杯
4
jonin・四人
jonhiki・四匹
jontó・四頭
jonhon・四本
jonhai・四杯
5
gonin・五人
gohiki・五匹
gotó・五頭
gohon・五本
gohai・五杯
6
rokunin
roppiki
rokutó
roppon
roppai
7
šičinin
šičihiki
šičitó
nanahon
nanahai
8
hačinin
happiki
hattó
happon
happai
9
kjúnin
kjúhiki
kjútó
kjúhon
kjúhai
10
džúnin
džuppiki
džuttó
džuppon
džuppai
Časy
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
Slovosled
Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet – predmet – prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet – predmet – prísudok. Napríklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:
PODMET PREDMET PRÍSUDOK
|pán Tanaka| |jablko| |je|
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.
Príklad:
Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká.
Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká? 田中さんはりんごを食べますか。
Osobné zámená
Jednotné číslo:
JA
わたくし（Kanji znak: 私） – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
わたし（私） – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
ぼく（僕） – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
TY
あなた（貴方） – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA)
きみ – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
ON
かれ（彼） (číta sa KARE)
ONA
かのじょ（彼女） (číta sa KANODŽO)
Množné číslo:
MY
わたくしたち（私たち） – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
わたしたち（私たち） – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
わたしども（私ども） – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
VY
あなたがた（あなた方） – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
きみたち – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
ONI
かれら（彼ら） – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
ONY
かのじょたち（彼女たち） (číta sa KANODŽOTAČI)
Číslovky
Čísla napísané v kandži:
0 – 零 rei
1 – 一 iči
2 – 二 ni
3 – 三 san
4 – 四 jon/ši
5 – 五 go
6 – 六 roku
7 – 七 nana/šiči
8 – 八 hači
9 – 九 kjú/ku
10 – 十 džú
100 – 百 hjaku
1 000 – 千 sen
10 000 – 万 man (ičiman)
1 000 000 – 百万 hjakuman
10 000 000 – 千万 senman
100 000 000 – 億 oku (ičioku)
