Ján VIII. (Byzantská ríša)

Ján VIII. Palaiologos
byzantský cisár
Postava prostredného kráľa na freske od Benozza Gozzoliho v Kaplnke troch kráľov vo Florencii zobrazuje cisára Jána VIII., ktorý sa zúčastnil Florentského koncilu.
Postava prostredného kráľa na freske od Benozza Gozzoliho v Kaplnke troch kráľov vo Florencii zobrazuje cisára Jána VIII., ktorý sa zúčastnil Florentského koncilu.
Ján VIII., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaPalaiologovci
Panovanie1408/1425 – 1448
PredchodcaManuel II.
NástupcaKonštantín XI. (brat)
Biografické údaje
Narodenie18. december 1392
Konštantínopol
Úmrtie31. október 1448 (55 rokov)
Konštantínopol
Vierovyznaniepravoslávne kresťanstvo, katolicizmus
Rodina
Manželka
OtecManuel II.
MatkaJelena Dragaš
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán VIII.
(multimediálne súbory na commons)

Ján VIII. Palaiologos (starogr. Ιωάννης Η' Παλαιολόγος – Ióannes VIII. Palaiologos; * 17./18. december 1392, Konštantínopol – † 31. október 1448, Konštantínopol) bol predposledný cisár Byzantskej ríše. Ako spoluvládca svojho otca Manuela II. vládol od roku 1408, samostatne v rokoch 1421/1425 – 1448. Zúčastnil sa na koncile vo Ferrare a Florencii, kde bola zjednaná cirkevná únia medzi Východom a Západom. Ani následné kroky kresťanskej koalície však nezabránili úpadku moci Byzancie a vzostupu Osmanov.[1][2][3]

Životopis

Ján sa narodil ako najstarší syn byzantského cisára Manuela II. a Jeleny Dragašovej v decembri roku 1392. Pred rokom[2] alebo v[1] roku 1408 bol ustanovený za spoluvládcu svojho otca. V roku 1421 sa ešte za Manuelovho života stal autokratorom a vládol v podstate sám. Manuelova smrť v roku 1425 z mocenského hľadiska nič nezmenila. Pre obmedzené možnosti expanzie sa zameral na zisk Peloponézu (Morey), stále čiastočne ovládaného franskými rytiermi. Polostrov celý opanoval a začlenil do Morejského despotátu. Začal tiež expandovať do Atiky a Boiótie, no pád Solúna do rúk Osmanom (1430) znamenal citeľnú ranu do jeho mocenských snáh.[1][2]

Ján si bol vedomý, že Osmanov, ktorých moc v Európe bola v tom období už značná, bez pomoci neporazí. Obrátil sa preto so žiadosťou o pomoc na Západ, kde jednal s pápežom Eugenom IV. o cirkevnej únii. Keďže takýto krok musel byť z hľadiska Východu uskutočnený koncilom, zúčastnili sa Byzantínci v roku 1439 koncilu vo Florencii, kde bola uzavretá dohoda o únii (pozri: Cirkevná únia z Florentského koncilu). Dohoda znamenala početné ústupky voči požiadavkám Západu, čo v Konštantínopole vyvolalo značné rozhorčenie. Výsledkom koncilových jednaní bola križiacka výprava vedená uhorským magnátom Jánom Huňadim a poľským kráľom Vladislavom. Križiaci však boli v roku 1444 pri Varne porazení a Byzancia sa dostala do značného ohrozenia. Únia sa do praxe nepreviedla a sultán s vojskami v odvetnej akcii vtrhol do Grécka. Po bitke na Korintskej šiji v roku 1446 musela Osmanom platiť tribút aj byzantská Morea.[1][2][3]

V roku 1448 zomrel. Napriek tomu, že bol trikrát ženatý, nemal ani jednoho potomka a moc preto prešla do rúk jeho brata Konštantína XI.[2] Konštantín bol posledným byzantským cisárom, pretože Konštantínopol v roku 1453 obsadili Turci (pozri Pád Konštantínopola).

Referencie

  1. ↑ a b c d Ioannes VIII. Palaiologos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 219 – 220.
  2. ↑ a b c d e JOHN VIII PALAIOLOGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1053 – 1054. (po anglicky)
  3. ↑ a b JOHN VIII PALAIOLOGOS. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 218. (po anglicky)

Pozri aj

Iné projekty