MUDr. Ivan Stodola (* 10. marec 1888, Liptovský Mikuláš – † 26. marec 1977, Piešťany)[1] bol slovenský lekár, dramatik a spisovateľ.[1][2]
Životopis
Narodil sa v rodine garbiarskeho majstra a mešťana a učiteľky. Vzdelanie získal v rodisku, Prešove, Kežmarku, neskôr medicínu na Budapeštianskej univerzite, pričom 4. ročník (1909) absolvoval na Berlínskej univerzite.[1][3] Titul získal v roku 1912. Pracoval ako lekár v Liptovskom Mikuláši, počas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský lekár, po vojne sa opäť vrátil do Liptovského Mikuláša. V roku 1933 sa stal krajinským zdravotným inšpektorom, v rokoch 1938 – 1939 pracoval na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, od roku 1951 pracoval v Bratislave v Štátnom zdravotníckom ústave. Ako funkcionár Ligy proti tuberkulóze sa stal zakladateľom preventívneho zdravotníctva na Slovensku, v rokoch 1925 – 1944 bol redaktorom časopisu Boj o zdravie. V roku 1946 získal titul docenta sociálnej patológie.
V súčasnosti je na jeho počesť pomenovaná Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a ulica v Spišskej Novej Vsi a Piešťanoch.
Väznenie
V roku 1951 bol komunistickým režimom protiprávne zatknutý. Po viac než roku ťažkej a krutej vyšetrovacej väzby bol odsúdený na osem rokov žalára za údajnú sabotáž a na konfiškáciu celého majetku. Podmienečne ho prepustili po dvoch rokoch, ktoré strávil v mnohých väzniciach v Česku i na Slovensku. O svojich zážitkoch z väzby napísal autobiografickú knihu Smutné časy, smutný dom.
Po prepustení a vyriešení základných existenčných otázok sa presťahoval do Piešťan, kde od roku 1954 žil ako dôchodca. V roku 1967 mu bol udelený titul národný umelec. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.[4]
Tvorba
Už v detstve a tiež počas štúdií vyrastal v kultúrnom prostredí, kde sa často stretával s ochotníckym divadlom a zborovým spevom, čo ovplyvnilo i jeho vzťah k literatúre a neskôr i jeho vlastnú tvorbu. Písal najmä divadelné hry: komédie, tragédie a romantické historické hry. Jeho rozsiahle memoárové knihy tvoria žánrovo ucelené autobiografické rozprávanie o živote a spoločenských udalostiach. Jeho diela sa často uvádzali aj na divadelných scénach v Prahe či v zahraničí, ale tiež boli námetmi na rozhlasové relácie a televízne filmy.
Dielo
Komédie
- 1925 – Voľby (knižne vyšlo v roku 1926)
- 1925 – Daňové pokonávanie (knižne vyšlo v roku 1926)
- 1926 – Náš pán minister
- 1929 – Čaj u pána senátora
- 1931 – Jožko Púčik a jeho kariéra
- 1933 – Cigánča
- 1941 – Keď jubilant plače
- 1943 – Mravci a svrčkovia
- 1944 – Komédia
Tragédie
Historické a romantické hry
- 1931 – Kráľ Svätopluk
- 1938 – Veľkomožní páni
- 1941 – Marína Havranová (knižne vyšlo v roku 1942)
- 1946 – Básnik a smrť (autor ju časom prepracoval a vydal v roku 1974 pod názvom Zahučali hory)
- 1948 – Ján Pankrác
- 1958 – Pre sto toliarov
Ostatné dramatické diela
- 1928 – Belasý encián (knižne vyšlo v roku 1931)
- 1930 – Posledná symfónia
- 1935 – Bankinghouse Khuvich and Comp.
Memoárové a autobiografické diela
- 1947 – Bolo, ako bolo
- 1968 – Náš strýko Aurel
- 1969 – Smutné časy, smutný dom
- 1972 – Z každého rožka troška
- 1977 – V šľapajach Hippokrata
Malé knižné publikácie
- 1933 – Z našej minulosti
- 1947 – Štvrťstoročné Železnô
- 1965 – Bolo ako bolo
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
