Inaugurácia Michala Kováča

Inaugurácia Michala Kováča
Slávnostná schôdza NR SR

štandarda prezidenta Slovenskej republiky
Základné informácie
dátum2. marec 1993
časod 11.00
miestoReduta, Bratislava
organizátorNR SR
Účastníci
zvolený prezidentMichal Kováč
končiaci prezidentfunkcia vznikla
ústavní činiteliaIvan Gašparovič
predseda NR SR,
Vladimír Mečiar
predseda vlády SR
Nadväzujúce inaugurácie
Predchodca funkcia vznikla Inaugurácia Rudolfa Schustera Nástupca
Michal Kováč, prvý prezident Slovenska

Inaugurácia prezidenta Michala Kováča sa uskutočnila 2. marca 1993 so začiatkom o 11.00 hod.[1] v Bratislave v budove Slovenskej filharmónie[2][3] nazývanej Reduta. Išlo o prvú prezidentskú inauguráciu v histórii samostatného slobodného Slovenska.

Pozadie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993

Inaugurácii predchádzala voľba prezidenta, ktorá, narozdiel od všetkých nasledujúcich, prebehla v Národnej rade Slovenskej republiky a nie vo volebných miestnostiach. Medzi kandidátmi HZDS prebehli tzv. primárky a potenciálnymi kandidátmi hnutia na prezidenta republiky sa stali Roman Kováč a Michal Kováč. O konečnom poradí kandidátov rozhodlo širšie vedenie HZDS dňa 16. januára 1993, toto rozhodlo tak, že neskoršieho prezidenta postavilo na druhé miesto a usilovali sa o zvolenie Romana Kováča. Kandidát HZDS sa dostal do druhého kola prvej voľby, kde mal za súpera Milana Ftáčnika, ani jeden z nich však nezískal potrebných 90 hlasov.[4]

Keď tento neuspel v prvej voľbe v NR SR, museli do voľby druhej postaviť iného kandidáta. Iným kandidátom bol práve Michal Kováč, proti nemu nepostavili ďalšie strany žiadnych protikandidátov, a teda sa hlasovalo len o ňom. Na zvolenie potreboval získať dôveru aspoň 90 zástupcov ľudu, nakoniec hlasovanie dopadlo nasledovne: zo 148 prítomných hlasovalo za 106, proti bolo 19, zdržalo sa 20, jeden hlas bol neplatný a dvaja nehlasovali.[4][5]

Michal Kováč bol za prezidenta Slovenskej republiky zvolený 15. februára 1993.[5][6]

Inaugurácia v Redute

Ako miesto pre skladanie sľubov slovenských prezidentov bola vybraná neoslohová budova Slovenskej filharmónie, Reduta.

S úderom 11. hodiny vstúpili do slávnostnej siene za zvuku slávnostných fanfár zvolený prezident Michal Kováč v sprievode svojej manželky, predseda Ivan Gašparovič a predseda Vladimír Mečiar. Predseda parlamentu potom otvoril slávnostnú schôdzu Národnej rady, krátko sa prihovoril zhromaždeniu a potom vyzval zvoleného prezidenta, aby sa zložením sľubu ujal funkcie.[7][3]

Prezident Michal Kováč napoludnie zložil v zmysle vtedajšieho znenia Ústavy Slovenskej republiky do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky[8] Ivana Gašparoviča sľub. Sľub prezidenta republiky stanovuje Ústava Slovenskej republiky (čl. 104, ods. 1) a znie:[8]

„ Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. “
– Ústavou predpísaný sľub

Na znak toho, že sa prvý prezident ujal úradu zaznela Slovenská hymna a bolo vypálených 20 oslavných delostreleckých sálv. Po zložení sľubu prezident predniesol prejav.[3]

Po inaugurácii

Popoludní sa už ako úradujúci prezident Michal Kováč zúčastnil na ďakovnej ekumenickej bohoslužbe Te Deum, ktorú v Katedrále svätého Martina odslúžil Ján Sokol, arcibiskup metropolita Trnavskej arcidiecézy, za účasti predstaviteľov iných cirkví a náboženských spoločností. Podvečer pozdravil nový prezident občanov z balkóna Bratislavského hradu.[3]

Hostia a gratulanti

Na inaugurácii boli medzi inými prítomní aj prezidenti susedných štátov: český prezident Václav Havel, rakúsky prezident Thomas Klestil, maďarský prezident Árpád Göncz a poľský prezident Lech Wałęsa. V ich krátkom rozhovore zazneli prísľuby úzkej spolupráce susediacich krajín v mene priateľstva a prosperity ľudí žijúcich v stredoeurópskom regióne.[1][3]

Novému prezidentovi prišla zablahoželať aj 19-členná delegácia z jeho rodnej obce Ľubiša. Anna Hrínová z Ľubiše podľa archívnej správy TASR povedala: „Žiadny dar sme mu nepriniesli, odovzdali sme mu len kvety a zaželali dobré zdravie, pevné nervy, silu, trpezlivosť a dobrú spoluprácu s vedúcimi predstaviteľmi politických strán.“[3]

Referencie

  1. ↑ a b Rok 1993: Inaugurácia prvého prezidenta samostatnej SR - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
  2. ↑ Prezident SR - Michal Kováč [online]. archiv.prezident.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online. Archivované 2024-04-17 z originálu.
  3. ↑ a b c d e f TERAZ.SK. OBRAZOM: Prezidenti SR: Takáto slávnosť ich sprevádzala do paláca [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
  4. ↑ a b TERAZ.SK. Pred 25 rokmi zvolili za prvého prezidenta SR Michala Kováča [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Zápisnica o výsledku novej voľby prezidenta Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
  6. ↑ UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 15. februára 1993 k novej voľbe prezidenta Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
  7. ↑ Rok 1993: Inaugurácia prvého prezidenta samostatnej SR - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.
  8. ↑ a b 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky | Znenie od 01.10.1992 do 04. 08. 1998 [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2019-08-03]. Dostupné online.

Pozri aj