Narodil sa v Marseille, centre Provensalska v šľachtickej rodine spojenej s domom savojských po svojej matke rodenej de Savoie-Tende. Honoré študoval u jezuitov. Keďže bol aktívny typ, zapojil sa do spolku Katolícka liga a zostal navždy verný vojvodovi de Nemours. Rozviedol sa s Anne d’Urfé a zosobášil so svojou sesternicou Dianou de Chậteaumorand, dobyl Forez a dal sa menovať od vojvodu de Nemours generálporučíkom vlády vo Foreze.
V roku 1604 napísal pastorálnu poému La Sireine, ktorou bránil teóriu platonickej lásky zo svojho predošlého dielka Les épitres morales.
V roku 1607/8 založil so svojimi priateľmi Akadémiu Florimontan (l’Académie Florimontanes), prvú vedeckú spoločnosť v Savojsku.
Honoré d’Urfé je známy hlavne vďaka svojmu románuL’Astrée, prvý román-rieka, pastorálny dobrodružný román inšpirovaný čiastočne jeho vlastným životom. Román vychádzal na pokračovanie od roku 1607 do 1627. Má štyri diely a je inšpirovaný helénizmom, Vergíliom a kurtoáznymi básnikmi. Román má vyše 5000 strán, je rozdelený na päť častí, pričom každá má 12 kníh. Pretože d’Urfé skonal v roku 1625, jeho tajomník Balthazare Baro dokončil vydanie štvrtej časti v rokoch 1632 – 1633. Neskôr, Pierre Boitel de Goubertin editoval piatu a šiestu časť.
Autor padol počas vojnového ťaženia proti Španielsku bojujúc na strane savojského vojvodu.
Dielo
Román L’Astrée je formálne prozaický útvar dopĺňaný poéziou. D’Urfého poézia pozostáva z viacerých žánrov: Je to stanca, sonet a poéma.
Poézia
Stances d’Hylas (Stance o Hylasovi)
Elle feint de m’aimer (Robí ma zaľúbeným)
Comparaison d’une fontaine à son déplaisir (Prirovnanie fontány ku svojmu nešťastiu)
Je voudrais bien être vent quelquefois (Chcel by som byť vetrom niekedy)
Próza
La Triomphante Entrée de Magdeleine de La Rochefoucaud à Tournon, 1583 (Triumfálny príchod Magdalény de La Rochefoucauld do Tournonu)
Paraphrases sur les cantiques de Salomon, 1618 (Parafrázy na Šalamúnové spevy)
La Sylvanire ou la Morte vive, 1625 (Sylvanire alebo Živá mŕtva)
Vplyv diela
Román L’Astrée sa stal jedným z najväčších literárnych úspechov 17. storočia. Stal sa populárnym čítaním na všetkých dvoroch Európy, a samozrejme na francúzskom kráľovskom dvore. Vplyv románu je výrazný, napríklad na hry Molièra a operné diela. Pastiersky štýl zasiahol aj do výroby značkového porcelánu s názvom céladon podľa mena mužskej hlavnej postavy románu. Pastierska idylika ako štýl vytrvala až do rokoka do obdobia Márie-Antoinetty.