Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Hlboká cesta je ulica v Bratislave v Starom Meste. Jej horná časť je vysekaná v skale a táto je neprejazdná pre motorovú dopravu.
História
Hlboká cesta nesie svoje pomenovanie už od 15. storočia, kedy sa ulica volala Tieffen Weg. Z roku 1493 pochádza prvá zmienka o kameňolome, kamene z neho sa používali na stavbu mestských hradieb a domov.
Počas morovej epidémie v roku 1713 do okolia Hlbokej cesty utieklo mnoho ľudí z mesta, kde sa šírila nákaza, ktorí tak premenili pôvodne gaštanový les v okolí na upravenú krajinu. Na znak vďaky, že prežil, dal J. G. Lauermann po morovej epidémii postaviť kaplnku sv. Petra pod Kalváriou. Druhú kaplnku Panny Márie Snežnej postavil na mieste dnešného rovnomenného kostola nad kameňolomom. V mieste niekdajšieho kameňolomu bola v roku 1889 grófkou Gabrielou Szápáryovou založená Lurdská jaskyňa, ktorá bola inšpirovaná grófkinou návštevou francúzskych Lúrd.
V okolí cesty sa nachádzali aj dva pramene, ktoré sa využívali pre mestský vodovod. V roku 1842 sa na Hlbokej ceste spomína mariánsky kúpeľ (Marienbad, Máriafürdő), ktorý opísali ako "zábavné zariadenie s tancom a hudbou". Vo vodách mariánskeho kúpeľa však neboli žiadne liečivé látky a tak bol zrušený. Nachádzal sa na dnešnej Nekrasovovej ulici.
V 18. storočí sa na okolitých svahoch nachádzali vinice a preto tu postupne vznikol vinársky podnik Palugyay alebo podniky Lenárd a Laban, ktoré mali pivnice na výrobu šampanského.
V roku 1900 bol na ulici otvorený sirotinec, ktorý je dnes kultúrnou pamiatkou a slúži ako základná škola Hlboká.
Hlboká cesta kedysi siahala od Šancovej až po dnešnú Brniansku ulicu, no neskôr bola rozdelená a zvyšný úsek od krčmy Funus dostal názov Ulica Prokopa Veľkého.
