Od minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozširovanie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci hasičských zborov a jednotiek, okrem požiarov, aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahova rôznych záchranných prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči často spolupracujú s policajnými, záchranárskymi, zdravotníckymi a vojenskými zložkami pri riešení núdzovej situácie.
História hasičstva
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb Starovekého Ríma.
Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou až 500 otrokov (nazývané prefectures urbi), ktoré zasahovali pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže množstvo patricijov zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou (čerpaná z fontán, studní a riek) a tlmičmi, ktorými sa oheň utláčal. Okrem hasenia požiarov vykonávala „prefektúra“ aj osvetovú činnosť (zabezpečenie obydlí proti vzniku požiarov) a zasahovala ako dnešná polícia pri hromadných vzburách a zločinoch.
Po zániku Starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Hasičské zbory, ale len dobrovoľné alebo obecné, sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.
Nadväzovali tým na zákony cisára Jozefa II., ktorý roku 1788 vydal prvý požiarny poriadok. V roku 1888 bolo dané do platnosti nariadenie, podľa ktorého mali byť v každej obci s vyše 50 usadlosťami zriadené hasičské zbrojnice. Najstarším hasičským zborom z tých čias je Dobrovoľný hasičský zbor Bratislavy založený roku 1867.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bol založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. Dobrovoľné hasičské zbory na území Slovenska zastrešovala Slovenská zemská hasičská jednota, založená roku 1922 v Trenčíne. Tá združovala roku 1939 až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov s 65 471 členmi. Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé (len v niektorých veľkých mestách), najčastejšie boli dobrovoľné a obecné resp. mestské jednotky.
Prvý zákon, ktorý podriadil hasičské zbory pod kompetenciu ministerstva vnútra, bol zákon č. 62/1950 Zb. o ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami, prijatý v novom povojnovom Československu. Ten nariaďoval zriadenie profesionálnych, mestských a závodných hasičských útvarov v mestách s vyše 50 000 obyvateľmi a na miestach podľa rozhodnutia národného výboru. Neskôr bola zriadená Ústredná správa štátneho požiarneho dozoru v Prahe, ktorá zodpovedala za protipožiarnu bezpečnosť v štáte a Československý zväz požiarnej ochrany združujúci dobrovoľné hasičské jednotky.
V roku 2013 minister vnútra Robert Kaliňák navrhol reformu umožňujúcu aby boli dobrovoľní hasiči viac využívaní pri zásahoch. Ich nasadenie vykryje miesta kam dojazd profesionálnych hasičov trvá 30 minút a viac a zároveň bude lacnejšie ako prijatie 2500 profesionálov. Okolo 1500 dobrovoľníkov by mohlo doplniť systém profesionálov. Projekt ráta aj s prijatím 360 hasičov do HaZZ.[5]
Hasičský a záchranný zbor, ktorý je zložený z príslušníkov (skratka HaZZ) – prezídium HaZZ, Krajské a okresné riaditeľstvá HaZZ, záchranné brigády v Žiline, Malackách a Humennom. HaZZ má okolo 4400 hasičov, z toho 3200 zasahuje.
Závodný hasičský útvar, ktorý je zložený zo zamestnancov, ktorí činnosť v jednotke vykonávajú ako hlavnú pracovnú náplň (skratka ZHÚ).
Závodný hasičský zbor, ktorý je zložený zo zamestnancov, ktorí činnosť v jednotke nevykonávajú ako hlavnú pracovnú náplň (skratka ZHZ).
Rozdelenie motorových vozidiel používaných v Hasičskom a záchrannom zbore Slovenskej republiky,
podľa EN 1846-1:
1. Požiarny hasiaci a záchranný automobil
AS – Automobilová striekačka
CAS – Cisternová automobilová striekačka
DA – Dopravný automobil
KHA – Kombinovaný hasiaci automobil
PHA – Penový hasiaci automobil
PLHA – Plynový hasiaci automobil
PRHA – Práškový hasiaci automobil
2. Výšková záchranná automobilová technika
AP – Automobilová plošina
AR – Automobilový rebrík
3. Záchranný automobil
AHZS – Automobil hasičskej záchrannej služby
4. Sanitný automobil požiarnej služby
SAHZS – Sanitný automobil hasičskej záchrannej služby
5. technický automobil
EKOA – Automobil na ekologické havárie
DEA – Dekontaminačný automobil (určený na očistu zasahujúcich hasičov pri výskyte nebezpečných látok)
PPLA – Protiplynový automobil
TA – Technický automobil
6. Veliteľský a štábny automobil
VEA – Veliteľský automobil
ŠA – Štábny automobil
VYA – Vyšetrovací automobil
7. Automobil na prepravu osôb
A – Autobus
OA – Osobný automobil
8. Pomocný automobil
HA – Hadicový automobil
NA – Nákladný automobil
T – Traktor
9. Ostatné špeciálne automobily
AŽ – Automobilový žeriav
VSA – Vyslobodzovací automobil
10. Požiarne prívesy
Prívesná motorová striekačka
Prívesný penomet
Prívesný primiešavač
Prívesná osvetľovacia rampa
Prívesný odsávač dymu
Príves hadicový
príves technický
Prívesný rebrík
Prívesná plošina
Príves ostatnej techniky
Výstroj a výzbroj hasiča
Hasiči pri výkone svojho povolania nosia špeciálny hasičský oblek, ktorý je vyrobený z ohňovzdorného materiálu. Hasičský oblek je tmavomodrej, sivej až čiernej farby (výnimočne aj žlto-hnedej), viditeľne označený žltými, sivými alebo bielymi reflexnými páskami (výnimočne aj červenými) a nápisom HASIČI z reflexného materiálu na chrbtovej časti.
Súčasťou základného výstroja je aj:
Hasičská prilba (zväčša obsahuje aj svietidlo a vysielačku),
Hasičské rukavice (vyrobené z materiálu ako hasičský oblek),
Hasičský opasok (z koženého alebo iného materiálu, umiestňuje sa naňho malá hasičská sekera),
Hasič používa pri práci rôzne špeciálne vybavenie, uložené najmä v technickom automobile. Vybavenie rozlišujeme podľa typu zásahov na ktorých sa používa.