Základy vzdelania získal u otca, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Petrinji a v Soprone, kde maturoval, teológiu v Bratislave, 1909 ordinovaný za kňaza. Kaplán u Jána Slávika v Dačovom Lome, evanjelický farár v Hodruši, v Lubine, po 1918 dekan považsko-novomestského školského okr., seniorálny presbyter a vnútromisijný referent nitrianskeho seniorátu. Agilný nar., ľudovýchovný, kultúrny a osvetový pracovník. Prostredníctvom prednášok propagoval moderné formy hospodárstva, zvlášť ovocinárstva, iniciátor ochotníckeho divadla. Autor divadelnej hry, spoluautor a zostavovateľ kázní. Publicistické aktivity orientoval na náboženské otázky evanjelický cirkvi, jej školstva a histórie, náboženskej výchovy. Zverejňoval cirkevné a svetské aktuality z nitrianskeho seniorátu, výsledky osvetovej a ľudovýchovnej práce.
Pamiatky
báseň M. Braxatorisa-Sládkovičovho Nad rakvou Gustáva Zocha, evanjelického farára lubinského (Stráž na Sione, 32, 1924, č. 3, s. 23-25).