Gaston bol chytený vo voľnej prírode v južnej Afrike. Pražská zoologická záhrada ho ako mladého uškatca kúpila od obchodníka z Namíbie v roku 1991 ako asi ročné mláďa. Meno Gaston mu dala jeho cvičiteľka a chovateľka Michaela Voldřichová.[1] Prišiel spolu s ďalšími tromi uškatcami, Bárou, Julinkou a Žofkou. Žofka krátko po príchode do Prahy uhynula, o niekoľko mesiacov neskôr ju nahradila samička Myška.[2] V zoologické záhrade žil spolu s Bárou, Julinkou a Myškou 11 rokov. Prejavoval zmysel pre humor a rád sa predvádzal pred publikom v pravidelných predstaveniach.[1] V dospelosti vážil takmer 200 kilogramov.[1] S Bárou a Julinkou splodil postupne 10 potomkov; z toho jeden (Abeba) sa narodil posmrtne. Myška nikdy s Gastonom mláďa nemala, aj keď sa s ním opakovane párila.[2]
Povodne, smrť a narodenie pohrobka
Počas povodní v lete 2002 spodnú časť ZOO zaliala voda. Gaston i ostatní sa držali na území svojho výbehu a krúžili. Rozohnala ich až utrhnutá divácka tribúna 12. augusta. Potom sa snažili dať opäť dohromady, nájsť jeden druhého, a svoje domovské územie, väčšinou však neúspešne. Gaston sa najprv zdržoval v zaplavenom výbehu sloníc, ale počas nasledujúceho dňa odtiaľ zmizol a začal unikať po Vltave.[3] Hoci bol videný na mnohých miestach, pokusy o jeho chytenie zlyhávali. Zoológom zo záhrady v Ústí nad Labem sa ho podarilo aspoň nakŕmiť. Až 19. augusta ho chytili nemeckí záchranári v Lutherstadt-Wittenbergu potom, čo preplával vyše 300 kilometrov. Ešte v ten deň sa vydal na cestu za ním český tím; Gaston ale náhle zomrel na následky stresu, únavy a vyčerpania.[4] Chladná voda ani dočasný nedostatok jedla mu neublížili a následná pitva neodhalila žiadne zranenie.[5] Mal v tom období 12 rokov. Nasledujúce leto 2003 sa Báre neočakávane narodilo mláďa, Gastonov posmrtný potomok.[6][7] Je to samička Abeba,[8] ktorá žije v ZOO Praha dodnes (August 2011) spolu s Bárou, Julinkou a Gastonovým potomkom Melounom. V máji 2011 sa Abebe a Melounovi narodilo mláďa.
Referencie
↑ abcTrojský koník, 2009, roč. 11, čís. mimořádné (Lachtani), s. 6. Ďalej len Trojský koník].