Gărmen (dedina)

Gărmen
Гърмен
dedina
pohľad na dedinu zvchu
Vlajka
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Blagoevgrad
Okres Gărmen
Nadmorská výška 520 m n. m.
Súradnice 41°35′53″S 23°48′12″V / 41,598155°S 23,80321°V / 41.598155; 23.80321
Rozloha 16,232 km² (1 623 ha)
Obyvateľstvo 1 892 (2024) [1]
Hustota 116,56 obyv./km²
PSČ 2960
Tel. predvoľba 07523
Poloha v Bulharsku
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Garmen
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gărmen (bulh. Гърмен) je dedina ležiaca v juhozápadnom Bulharsku. Nachádza sa v Blagoevgradskej oblasti v okrese Gărmen, ktorého je administratívnym centrom.[2][3][4][5]

Geografia

Poloha

Dedina leží v Blagoevgradskej oblasti na hranici severovýchodnej časti Gocedelčevskej kotliny[4][2] a západných svahov západorodopského dielu Dăbraš (bulh. Дъбраш).[2][4] v nadmorskej výške približne 520 m n. m.[2]

Nachádza sa približne 7 kilometrov severovýchodne od mesta Goce Delčev[4] a 113 kilometrov juhovýchodne od oblastného mesta Blagoevgrad.[2] Najbližšie dediny sú Marčevo a Ogňanovo, ktorých hranice tesne susedia.[4]

Pri južnom okraji dediny preteká rieka Mesta a západne od dediny rieka Kanina,[4][2] ktorá je prítokom Mesty.[2][4]

Klíma

Podnebie je prechodné kontinentálne-stredomorské.[2][4] Zrážky dosahujú najvyšších hodnôt v zimnom a najnižších hodnôt v letnom období. Priemerné ročný úhrn zrážok dosahuje úrovne približne 650 mm.[4]

Pôdy

Pôdy sú chudobné, ide predovšetkým o nánosy, erózne feozeme (šedé lesné pôdy)[2][4] a erózne škoricové lesné pôdy.[4]

Vývoj počtu obyvateľov

Rok Počet obyvateľov
1920 887[4]
1926 1171[4]
1934 1313[4]
1946 1556[4][3]
1956 1480[4]
1965 1837[4]
1975 1660[4]
1985 2093[4]
1992 1842[4]
2011 1998[3]
2024 1892[6]

Náboženstvo

V dedine bolo vždy dominantným náboženstvom pravoslávne kresťanstvo.[4]

Dejiny

Prvými obyvateľmi katastra dediny boli Tráci. V 2. storočí bolo na území dnešnej štvrti Zagrade založené rímskym cisárom Trajánom mesto Nicopolis ad Nestum, ktoré bolo v priebehu 6. storočia zničené Slovanmi.[5]

Dnešná dedina sa prvýkrát spomína v osmanských registroch z rokov 1623 – 1625 pod názvom Grăbľani (bulh. Гръбляни).[2][4] Pod tým istým názvom, ako aj pod názvom Grămľani (bulh. Гръмляни) sa spomína aj v registroch z rokov 1635 – 1637, 1660 a 1671.[4]

V roku 1867 v období bulharského národného obrodenia bola v dedine otvorená prvá škola.[2][4]

Po podpísaní Berlínskej zmluvy v roku 1878 ostal Gărmen v Osmanskej ríši.[2] V roku 1901 bol v dedine založený výbor Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (VMRO)[2][4] pod vedením Stojka Paškuleva.[4] V roku 1903 sa mnohí obyvatelia obce zúčastnili Ilindensko-preobraženského povstania, pričom pôsobili v čate Atanasa Tešovalijatu.[2]

V priebehu prvej balkánskej vojny v rokoch 1912 – 1913 sa množstvo utečencov z Gărmenu[2][4] sústredilo v oblasti dnešného mesta Velingrad,[2] zaradilo sa do štruktúr bulharskej opolčenskej armády a zúčastnilo sa oslobodzovania tzv. pirinského kraja (dnešná Blagoevgradská oblasť, ktorá približne zodpovedá územiu Pirinského Macedónska).[2][4] K oslobodeniu dediny spod osmanskej nadvlády došlo 24. októbra 1912.[4] V roku 1913[3] sa na základe Bukureštskej mierovej zmluvy[2] dedina stala súčasťou Bulharského cárstva.[3]

V roku 1923 bolo v Gărmene založené komunitné centrum Iskra.[2]

V rokoch 1941 – 1944 sa množstvo obyvateľov dediny zúčastnilo partizánskeho odporu proti fašizmu.[4]

V roku 1959 bola ku Gărmenu priradená dedina Zagrade (dnes miestna časť dediny).[3][4]

Hospodárstvo

Hlavným ekonomickým odvetvím v dedine je poľnohospodárstvo, pričom prevažuje pestovanie tabaku, viniča, obilninárstvo, ovocinárstvo[3][2] (predovšetkým jablká).[2][4] Zo živočíšnej výroby ide najmä o chov hovädzieho dobytka a oviec.[2][4] Rozšírené je taktiež lesníctvo.[4]

Gărmen je taktiež významným ubytovacím turistickým rezortom.[3]

Nerastné suroviny

V katastri dediny sa nachádzajú náleziská diatomitu,[4][3] nie sú však hospodársky využívané.[3]

Kultúrne pamiatky

Pohľad na Chrám svätého Juraja v miestnej časti Zagrade

V katastri dediny sa nachádza viacero kultúrnych pamiatok. Sú to:

Kultúrne pamiatky národného významu

Kultúrne pamiatky miestneho významu

Prírodné pamiatky

V miestnej časti Zagrade sa nachádzajú tri chránené vekovité platany.[5] Sú približne 600 rokov staré.[3][5]

Múzeá

V Gărmene je umiestnená múzejná archeologická zbierka.[3][2]

Školstvo

V dedine sa nachádza základná a všeobecná stredná škola ako aj materská škola.[4]

Kultúra

Kultúra sa sústredí v rámci komunitného centra Iskra v ktorom sa nachádza čitáreň, knižnica a kinosalón. V rámci komunitného centra pôsobí skupina národných piesní a tancov, ako aj vokálno-inštrumentálny zbor, estrádno-satirická skupina a mužský pevecký zbor.[4]

Doprava

Dedina má pravidelné autobusové spojenie s mestom Goce Delčev ako aj s ostatnými dedinami v okrese Gărmen.[4]

Zaujímavosť

Galéria

Referencie

  1. ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-03-2024_2.txt
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 5. GĂR – ZMI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-27-2. S. 1651.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 164.
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj. Tom. 1. A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“, 1995. ISBN 954-90006-1-3. S. 245 – 246.
  5. ↑ a b c d CVETANOV, Momčil; GEORGIEVA, Nikolina; KOCAKOV, Georgi. Oblast Blagoevgrad – Pirin. Stara Zagora : DOMINO, 2019. ISBN 978-954-651-313-7. S. 151 – 154.
  6. ↑ grao.bg
  7. ↑ a b c d e f g Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
  8. ↑ COMPOSITE GAZETTEER OF ANTARCTICA [online]. data.aad.gov.au, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.

Iné projekty