František Palacký (* 14. jún1798, Hodslavice – † 26. máj1876, Praha) bol český historik, politik a kultúrny činiteľ, autor prvej syntézy českých národných dejín (Dějiny národu českého v Čechách i v Moravě), v ktorej sa prejavuje jeho osobitná koncepcia dejín: české dejiny vidí ako neustály boj českého živlu s nemeckým. Za vrchol českých dejín považuje husitstvo.
Politicky bol Palacký predstaviteľom konzervatívneho, štátoprávne orientovaného krídla českého národného hnutia (staročesi) a dospel od austroslavizmu ku značne kritickému hodnoteniu mnohonárodnostnej habsburskej monarchie. V prvom období svojej činnosti sa významne podieľal na budovaní Národného múzea v Prahe.
Je vyobrazený na českej 1000korunovej bankovke.
V roku 1918 bol novoobjavujúci sa pechotný strelecký pluk tretej divízie československých légií v Rusku pomenovaný ako pluk Františka Palackého.[1]
