Ferdinand Daučík (* 30. máj 1910, Šahy – † 14. november 1986, Alcalá de Henares, Španielsko) bol slovenský futbalista a tréner. Do celosvetového povedomia sa zapísal ako jeden z najúspešnejsích trénerov FC Barcelona, no významné úspechy dosiahol i s Athleticom Bilbao či Atléticom Madrid.
Osobný život
Daučík bol dobrým osobným priateľom s Ladislavom Kubalom, futbalistom slovenského pôvodu, ktorého viedol z pozície trénera v Barcelone a na ktorého sa často nahliada ako na jedného z najlepších futbalistov histórie. Kubala si neskôr vzal za ženu Daučíkovú sestru Annu Violu. Ich syn a Daučíkov synovec Branko bol tiež futbalista, ktorý hrával okrem iného za AC Miláno a Espanyol Barcelona. Daučíkov syn, Yanko Daučík bol zase prvým z doteraz len dvoch Slovákov, ktorý si zahrali za Real Madrid (druhým bol Peter Dubovský), tiež však hrával za Atlético Madrid či Espanyol.
Hráčska kariéra
Ako 17-ročný hrával za KFC Komárno, v roku 1930 sa stal hráčom I.ČsŠK Bratislava, odkiaľ po piatich rokoch prestúpil do Slavie Praha. Počas päťročného pôsobenia v „zošívanom“ drese prispel k zisku štyroch majstrovských titulov a ako kapitán priviedol tím k triumfu v Stredoeurópskom pohári, v tom čase najvýznamnejšej medzinárodnej klubovej súťaži.
Ako tretí Slovák v histórii a jeden z mála Slovákov pred druhou svetovou vojnou sa dokázal presadiť v reprezentácii Československa. Prvý medzištátny zápas odohral 14. júna 1931 vo Varšave proti Poľsku (4 : 0). [1] Bol účastníkom MS 1934, kde sa Československo dostalo až do finále a kontroverzne prehralo. Zúčastnil sa aj MS 1938, kde nastúpil vo všetkých troch zápasoch, s Holandskom (3 : 0) a s Brazíliou (1 : 1 a 1 : 2). V reprezentácii ČSR odohral v rokoch 1931 – 1938 15 zápasov. Jeden štart si pripísal aj v drese Slovenska, 22. novembra 1942 proti Nemecku (2 : 5). Kuriozitou je, že v tom čase pôsobil pri reprezentácii ako zväzový poradca - tréner a v stretnutí nastúpil aj ako hráč.
Trénerská kariéra
S trénerskou kariérou začínal pri doraste Slavie Praha. V roku 1942 sa vrátil do Bratislavy, s ŠK Bratislava získal dva majstrovské tituly, pričom najmä sezóna 1943/44 bola suverénna, v 22 zápasoch nastrieľali belasí 121 gólov. V rokoch 1942 – 1944 viedol reprezentačné mužstvo Slovenska, v siedmich zápasoch dosiahol jediné víťazstvo (Rumunsko 1 : 0), jednu remízu a päť prehier. V roku 1948 viedol mužstvo Československa v dvoch zápasoch, v Bazileji so Švajčiarskom (1 : 1) a v prvom zápase česko-slovenskej reprezentácie na bratislavskom Tehelnom poli s Rakúskom (3 : 1). Po nástupe komunizmu v ČSR si odsedel dva roky vo väzniciach v Nových Zámkov a v Leopoldove, neskôr bol v pracovnom tábore v Novákoch. V tomto období trénoval divízny klub Sokol NV Prievidza [2].
Cez Rakúsko a Taliansko ušiel do Španielska, kde sa stal trénerom katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona. Prvý ligový zápas s Daučíkom na lavičke odohrala Barcelona 10. septembra 1950, Real San Sebastian rozdrvila 8 : 2. [3]. O dva týždne, 24. septembra 1950 si odniesol nádielku Real Madrid, prehra 2 : 7 je dodnes najvyššou prehrou „bieleho baletu“ v histórii El Clásico [4]. V sezóne 1951/52 zasiahol do hry po ročnom zákaze činnosti už aj Daučíkov švagor Ladislav Kubala. Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí - majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky Superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (predchodca dnešného Superpohára, v ktorom sa stretli víťaz Latinského pohára a víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double a v roku 1953 tretí krát v rade vyhrala národný pohár. Počas štyroch rokov získal Daučík s tímom celkom deväť trofejí, čím sa stal na dlhé desaťročia najúspešnejším trénerom v histórii klubu. Prekonal ho až v 90. rokoch minulého storočia Holanďan Johan Cruyff (11 trofejí) a neskôr Josep Guardiola (14 trofejí). Daučík bol úspešný aj na ďalších trénerských pôsobiskách, s Athleticom Bilbao získal double (1956), Atlético Madrid priviedol do semifinále Európskeho pohára majstrov 1958/59, ďalší triumf v Španielskom pohári pridal s Realom Zaragoza (1966). Ako tréner Betisu Sevilla bol pri debute svojho syna Yanka v lige. V Primera División má na svojom konte 488 zápasov v deviatich rôznych kluboch, najviac zo všetkých zahraničných trénerov [5]. Táto bilancia zahŕňa 234 víťazstiev, 95 remíz a 159 prehier. Ďalších 126 stretnutí si pripísal v druhej španielskej lige.
Pôsobenie v Španielsku dvakrát nakrátko prerušil, v sezóne 1959/60 si odskočil do susedného Portugalska na lavičku FC Porto a v roku 1967 odišiel do Kanady, v klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ladislavom Kubalom, v mužstve hrali aj synovia oboch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík [6], s 20 gólmi najlepší strelec severoamerickej NPSL 1967 [7]. Po návrate zo zámoria trénoval prvoligový RCD Espanyol a niekoľko druholigových klubov. Svoju obdivuhodnú trénerskú kariéru ukončil ako 67-ročný v sezóne 1976/77 na lavičke Sant Andreu. Meno Ferdinanda Daučíka bolo u nás dlhé roky tabu, no do histórie slovenského i španielskeho futbalu sa zapísal nezmazateľnými písmenami.
V roku 2017 o ňom vyšla kniha Útek na lavičku Barcelony, ktorú napísal Mojmír Staško.
Úspechy
Hráčske
Trénerské
Referencie
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
Externé odkazy