Emmy von Egidy, celým menom Luise Charlotte Alexandrine Emma von Egidy, (* 5. apríl 1872, Pirna, Nemecko – † 1. december 1946, Weimar, Nemecko) bola nemecká spisovateľka a sochárka.
Bola dcérou Moritza von Egidy. Presťahovala sa do Mníchova a bola zamestnaná v Vereinigten Werkstätten für Kunst im Handwerk.[1] Svoje práce vystavovala v rámci Veľkej výstavy umenia v roku 1904. Predmetom jej literárneho záujmu bola ženská otázka a manželstvo.
Dielo
- próza
- Marie-Elisa. Roman, 1898
- Mensch unter Menschen. Roman, 1900
- Ilse Bleiders. Roman, 1902
- Erschwiegen. Roman, 1903
- Liebe, die enden konnte. Roman, 1907
- Im Moderschlößchen. Roman, 1909
- Die Prinzessin vom Monde. Zwei Novellen, 1911
- Mathias Werner. Roman, 1913
- literatúra faktu
- Christoph Moritz von Egidy. Werden, Sein und Wirken. Den Enkeln zugeeignet zum 90. Geburtstag ihres Großvaters, 1935–36.
Referencie
- ↑ Emmy von Egidy, literaturportal-bayern.de
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emmy von Egidy na nemeckej Wikipédii.