Budova je známa aj ako Peristylová budova Eirene (bulh.Перистилна сграда Ейрене – Peristilna sgrada Ejrene),[8][1]Obytná budova Eirene (bulh.Жилищна сграда Ейрене – Žilištna sgrada Ejrene),[5]Budova Eirene (bulh.Сграда Ейрене – Sgrada Ejrene),[7]Dom Eirene (bulh.Къщата Ейрене – Kăštata Ejrene),[2]Neskoro antická budova Irini (EIRENE) (bulh.Късноантична сграда Ирини (EIPHNH) – Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH)),[4] alebo Neskoro antická obytná budova Eirene (bulh.Късноантична жилищна сграда Ейрене – Kăsnoantična žilištna sgrada Ejrene).[6]
Pôvod názvu budovy
mozaika s vyobrazením bohyne Eiréné, ktorá dala budove názov
Budova bola pomenovaná na základe jednej z podlahových mozaík, na ktorej sa nachádza vyobrazenie ženského portrétu a nápis EIPHNH, teda EIRENE. Eiréné bola starogrécka bohyňa mieru.[2][1]
Obytný komplex Eirene bol postavený v priebehu druhej polovice 3. storočia[2][7] niekedy po gótskom útoku na Filipopolis v roku 251.[7] V priebehu svojej existencie prešiel niekoľkými rekonštrukciami, z ktorých najvýznamnejšia bola prestavba v 5. storočí, kedy bola východne od prijímacej sály postavená apsidová sála, ktorá je typickým prvkom neskoro antickej architektúry.[5] Táto prestavba sa uskutočnila po útokoch Hunov na Filipopolis v rokoch 441 – 442.[7] Budova slúžila svojmu účelu do[5][7] konca[7]6. storočia, kedy bola opustená,[5][2][7] rovnako ako ďalšie významné stavby v okolí vrátane biskupskej baziliky.[5]
Novodobé dejiny
Budova (spolu s priľahlými ulicami a časťou susedných domov) bola objavená a odkrytá počas výstavby moderného tunelu v rokoch 1983 – 1984.[7] V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4] V priebehu roku 2003 boli základy budovy a mozaiky vyčistené, zreštaurované a exponované v priestoroch podchodu.[7]
Charakteristika
Preskúmaná je južná časť komplexu.[5] Budova predstavovala monumentálnu peristylovú (peristyl je dvor ohradený kolonádou) budovu.[5][1] Komplex zaberal priestor celej insuly (priestor medzi štyrmi ulicami).[3][7] Celková rozloha komplexu dosahovala až okolo 1600 m²,[5] pričom odkrytých a preskúmaných bolo 668 m² (z tejto rozlohy 160 m² pokrývajú podlahové mozaiky).[7] Majiteľom budovy bol človek menom Desiderius, čo je zrejmé z nápisu na jednej z mozaík v budove.[5][1] Nešlo o bežného obyvateľa Filipopolu, ale o bohatého občana, ktorý zastával dôležitú funkciu v náboženskej správe mesta, čo naznačuje umiestnenie a typ budovy,[5][1] ako aj fakt, že po rekonštrukcii uličnej siete po výstavbe filipopolskej Biskupskej baziliky, bola postavená nová ulica, ktorá spájala baziliku priamo s domom.[3][5]
Komplex pozostával z dvoch častí s jasným funkčným účelom. Išlo o reprezentatívno-obytnú časť a hospodársko-správnu časť.[3][5]
Miestnosti reprezentatívno-obytnej časti budovy sa rozprestierali okolo peristylu.[3][5] Väčšina z týchto miestností bola pokrytá podlahovými mozaikami, pričom najzaujímavejšie mozaiky sa nachádzali v najväčšej z miestností, ktorá slúžia ako prijímacia sála.[3][5][1] Mozaiky boli mnohofarebné.[5][1] Nad severným štvorcovým mozaikovým panelom, umiestneným nad odvodňovacím kanálom sa v priestore prijímacej sály nachádza mramorová fontána osemuholníkového pôdorysu. Na jej severnej strane sa v jej spodnej časti v mozaike nachádza blahoprajný nápis: Vitajte a šťastný pobyt s mierom.[6] Východne od prijímacej sály sa nachádzala sála vo forme apsidy, ktorá bola ku komplexu pristavaná v priebehu rekonštrukcie v 5. storočí. Slúžila ako miesto na konanie besied a rozhovorov.[5]
Hospodársko-správna časť budovy zaberala juhozápadnú časť komplexu. Niektoré z miestností v tejto časti budovy boli využívané ako predajne a dielne. Narozdiel od reprezentatívno-obytnej časti budovy, podlahy v miestnostiach v tejto časti komplexu neboli pokryté mozaikami, ale tehlami, udusanou hlinou, alebo vrstvou malty.[5]
Kultúrne centrum-múzeum Trakart
Kultúrne centrum-múzeum Trakart (bulh.Културен център-музей Тракарт – Kulturen centăr-muzej Trakart) sa nachádza v priestoroch antickej budovy Eirene. V rámci centra sú predstavené tri expozície. Sú to:
Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene
Expozícia Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene (bulh.Mозайка от късноантична жилищна сграда Ейрене – Mozajka ot kăsnoantična žilištna sgrada Eirene) predstavuje in situ rímske podlahové mozaiky z 3. – 4. storočia neskoro antickej obytnej budovy Eirene, kde sa kultúrne centrum-múzeum Trakart nachádza.[6]
Sklo v antickom umení
Expozícia Sklo v antickom umení (bulh.Стъклото в античното изкуство – Stăkloto v antičnoto izkustvo) predstavuje špecifické techniky práce so sklom a smaltom počas časového úseku 900 rokov – v období od 5. storočia pred Kristom do 4. storočia. Najvýznamnejšie exponáty predstavuje sedem sklenených ampuliek, ktoré sa používali na vysluhovanie sviatostí. Ďalšou súčasťou expozície sú predmety a nádoby s úžitkovým účelom – fľaše, amfory, džbány, ale aj amulety pre plodnosť a zdravie, ktoré boli vyrobené rôznymi technikami.[9]
Miniatúrny mramorový rímsky portrét
Expozícia Miniatúrny mramorový rímsky portrét (bulh.Миниатюрен мраморен римски портрет – Miniaťuren mramoren rimski portret) sa z väčšej časti nachádza v druhej budove na ulici Kňaz Aleksandăr I Batenberg, kde sa nachádza Výskumné centrum-múzeum Trakart (bulh.Изследователски център-музей Тракарт – Izsledovatelski centăr-muzej Trakart). V kultúrnom centre-múzeu Trakart v budove Eirene sa nachádza časť tejto expozície, ktorú predstavuje kolekcia Prototrácky portrét (bulh.Прототракийски портрет – Prototrakijski portret). Ide o prahistorickú keramiku z obdobia neolitu a eneolitu (kultúra Marica zo 4. – 3. tisícročia pred Kristom).[10]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená archeologická hodnota stavby. Štatút bol obnovený aj v roku 2018. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH) (bulh.Късноантична сграда Ирини (EIPHNH), doslova Neskoro antická budova Irini (EIRENE)).[4]
Galéria
celkový pohľad na exponovanú časť komplexu zo severozápadu
podchod Archeologičen v priestore ktorého sa budova nachádza
Referencie
↑ abcdefghijkTOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 180. (po bulharsky)
↑ abcdefghRAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 146. (po bulharsky)
↑ abcdefgKESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 51. (po bulharsky)
↑ abcdefghМинистерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
↑ abcdefghijklmnopqrstKESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 65 – 69. (po bulharsky)
