„
|
Svätý Otče, ako dieťa židovského národa, ktoré jedenásť rokov z Božej milosti je zároveň dieťaťom Katolíckej Cirkvi, odvažujem sa pred otcom všetkého kresťanstva vysloviť to, čo trápi milióny Nemcov.
Už týždne vidíme, že sa v Nemecku dejú veci, ktoré odporujú každej spravodlivosti a ľudským právam, pričom o kresťanskej láske k blížnemu nemožno ani hovoriť. Počas mnohých rokov nacionálno-socialistickí vodcovia hlásali nenávisť voči Židom. Nakoľko teraz odovzdali vládu do ich rúk a do rúk zástupov ich priaznivcov – medzi nimi sú, samozrejme, dokázateľní zločinci – a ozbrojili ju, osivo tejto nenávisti vyklíčilo.
Že sa stali výtržnosti, vláda ešte pred krátkym časom pripustila. V akom rozsahu, o tom si nemôžeme vytvoriť obraz, lebo verejná mienka je umlčaná. Ale po posúdení toho, čo mi je známe cez osobné vzťahy, sa nejedná v žiadnom prípade o ojedinelé výnimky.
Pod tlakom hlasov spoza hraníc prešla vláda k „miernejším“ metódam. Vydala heslo, že sa „žiadnemu Židovi neskriví vlas na hlave.“ Ale svojím vyhlásením bojkotu, že ľuďom berie hospodárske zabezpečenie, občiansku česť a ich vlasť, privádza mnohých do zúfalstva. Počas posledného týždňa som sa súkromnou cestou dozvedela o piatich prípadoch samovrážd kvôli týmto opatreniam. Som presvedčená, že sa jedná o všeobecný jav, ktorý bude vyžadovať ešte viac obetí. Je poľutovaniahodné, že nešťastníci už nemajú vnútornú silu, aby niesli svoj osud. Ale zodpovednosť leží predsa vo veľkej miere v rukách tých, ktorí to dohnali tak ďaleko. A padá i na tých, ktorí pritom mlčia.
Všetko čo sa denne deje, vychádza od vlády, ktorá sa volá „kresťanská.“ Týždne očakávame a dúfame, nielen Židia, ale tisícky katolíkov v Nemecku, a myslím, že na celom svete, že Kristova Cirkev zodvihne svoj hlas, aby zastavila zneužívanie Kristovho mena. Či nie je zbožšťovanie rasy a štátnej moci, ktoré denne vtĺka cez rozhlas masám práve toto, otvorenou herézou? Nie je zničujúci boj proti židovskej rase potupením najsvätejšieho človečenstva nášho Spasiteľa, najsvätejšej Panny a apoštolov? Nestojí toto všetko v otvorenom protiklade so správaním sa nášho Pána, ktorý sa ešte na kríži modlil za svojich prenasledovateľov? A nie je čiernou škvrnou v kronike tohto Svätého roka 1933, ktorý má byť rokom pokoja a zmierenia?
My všetci, ktorí sme vernými deťmi Cirkvi a pozeráme sa na dianie v Nemecku s otvorenými očami, bojíme sa najhoršieho pohľadu na Cirkev, ak mlčanie potrvá ešte dlho. Sme i toho názoru, že toto mlčanie nebude schopné natrvalo zabezpečiť pokoj so súčasnou nemeckou vládou. Boj proti katolíkom prebieha teraz ešte v tichosti a vedie sa menej brutálnymi formami ako proti židovstvu, ale nie menej systematicky. Nepotrvá to dlho a v Nemecku žiaden katolík nebude mať svoje postavenie, keď sa bezpodmienečne neupíše novému kurzu.
Pri nohách Vašej Svätosti, prosiac o apoštolské požehnanie
|
“
|