V organizácii sa postupne dostal do veliacich pozícií; v roku 1937 sa stal prvým veliteľom Irgunu v Jeruzalemskom dištrikte a už o rok neskôr sa stal náčelníkom štábu organizácie.[2] Obdobie, v ktorom zastával najvyššiu funkciu, bolo charakteristické násilnosťami proti Arabom, vrátane používania bômb na arabských tržniciach.
V máji 1941 Raziel súhlasil s účasťou na tajnej misii v mene Britskej armády v Iraku.[3] V tomto období totiž Irak sympatizoval s nacistickým Nemeckom a poskytoval aj útočisko jeruzalemskému muftimu Hadž Amínovi al-Husejní, ktorý hitlerovské Nemecko otvorene podporoval. Práve muftiho prítomnosť bola jedným s dôvodov, prečo Raziel súhlasil, pretože dúfal, že mufti padne do zajatia.[3] 17. mája sa spoločne s tromi kolegami, vrátane Jaakova Meridora, vydal na tajnú misiu, už o tri dni však zahynul spoločne s britským dôstojníkom pri nemeckom leteckom nálete.[4] Po jeho smrti sa Meridor vrátil do Palestíny, kde prevzal velenie Irgunu.
↑BEN-YEHUDA, Nachman. The Masada Myth: Collective Memory And Mythmaking in Israel. Madison : University of Wisconsin Press, 1995. 384 s. Dostupné online.ISBN 978-0299148348. S. 321. (po anglicky)
↑ abBEN-YEHUDA, Nachman. Political Assassinations By Jews: A Rhetorical Device For Justice. New York : State University of New York Press, 1992. 527 s. Dostupné online.ISBN 978-0791411650. S. 223. (po anglicky)
↑LAPIDOT, Jehuda. David Raziel [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
COMAY, Joan; COHN-SHERBOK, Lavinia. Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. London : Routledge, 2002. 407 s. Dostupné online.ISBN 978-0415260305. (po anglicky)
LEVINE, Daniel. The Birth of the Irgun Zvai Leumi. Jerusalem : Gefen, 1991. 202 s. ISBN 965-229-071-8. (po anglicky)