Cigla (maď. Czigla, do roku 1927 Cigľa) je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Dejiny
Obec bola založená na dedičnom nájme pôdy. Prvé písomné zmienky o obci sú z roku 1427 ako Cekla, neskôr ako Czygla (1492). V roku 1427 mala Cigla 44 port (brán – v stredoveku, kedysi daňový základ na výpočet dane, daňová jednotka).
Bola súčasťou panstva Makovica, v 16. storočí obcou disponovali Serediovci, v 19. storočí obec ovládali Batekovci.
V 15. storočí po agresívnych vpádoch poľských vojsk a v roku 1711 útekom poddaných obec bola vyľudnená.
V roku 1787 mala obec 40 domov a 229 obyvateľov, v roku 1828 bol zaznamenaná vzostup, mala 43 domov a 322 obyvateľov.
Dedinčania spravidla pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. V priebehu 1. svetovej vojny v roku 1914/5 bola značná časť obce vypálená. V rokoch 1921 – 1930 bola postavená píla, v rokoch 1912 – 26 mlyn, v rokoch 1925 – 30 stupy (primitívne strojové zariadenie skladajúce sa z viacerých veľkých stúp, používané na drvenie tvrdých hmôt (rudy, kameňa, kôry, semena) alebo na ubíjanie vlny pri domácej výrobe hrubého súkna). Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch východného Slovenska.[4]
Symboly obce
Erb
V červenom štíte pod zlatou, z horného okraja štítu vyrastajúcou dvojradovou šindľovou strechou dvaja striebroodetí muži, pravý obrátený, kladúci na vysoký zlatý stôl zlatú tehlu, ľavý sklonený, naberajúci zlatú hlinu zo zlatej, z ľavého dolného okraja štítu vyrastajúcej kopy.
Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 30. novembra 2004, č. OZ – 2/2004 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou C – 122/2005.
Zamestnanecky a hovoriaci motív upozorňujúci na ručnú výrobu tehál v obci podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787.
Autormi erbu sú Peter Kónya a Leon Sokolovský.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8), žltej (1/8), bielej (1/8), červenej (2/8), žltej (1/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská:
Bilas; Bodrucký; Čema; Dzubaj; Ferenc; Hudák; Jačanin; Kľoc; Kučeravý; Lastivka; Leško; Kľoc; Ovšanik; Pavlík; Petranin; Petruš; Polak; Poľak; Regrút; Sidorová; Šepitka; Škorčík; Štefančík; Tkač; Tkáč; Vaškanin;
Názov
Vývin názvu obce
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1908.[5] Úpravami prešiel v roku 1950 a obnovený bol v rokoch 2003-2007. Stavba kombinuje prvky neorománskej a staroruskej architektúry. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho vzniku. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Korunná rímsa je ukončená výrazným oblúčkovým vlysom. Priečelie je lemované vežicami s malými cibuľami. Veža s oktogonálnym pôdorysom je ukončená cibuľovou helmicou s laternou.[6]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cigla
Externé odkazy
