Celý komplex aj s priľahlými budovy je v zozname kultúrnych pamiatok uvedený pod názvom Komplex chrámu svätých Cyrila a Metoda a jedálne pre deti bez domova (bulh.Комплекс от църква „Свети свети Кирил и Методий” и трапезария за безпризорни деца – Kompleks ot cărkva „Sveti sveti Kiril i Metodij“ i trapezarija za bezprizorni deca).[8]
Lokalita
Chrám leźí v centrálnej časti mesta[1][8][4][2][6] v rajóne Văzraždane (bulh.Възраждане) v štvrti Starite Pazarišta (bulh.Старите Пазарища)[8] medzi ulicami Vašington (bulh.улица „Вашингтон“), Sv. sv. Kiril i Metodij (bulh.улица „Св. св. Кирил и Методий“) a bulvárom St. Stambolov (bulh.булевард „Ст. Стамболов“).[4][2]
Dejiny
Na mieste dnešnej budovy stál predtým chrám zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu,[6][1] tento bol však poškodený v priebehu zemetrasenia v roku 1869[1] a následne v roku 1891 bol pri prestavbe okolitých ulíc zbúraný.[4][6] Dátum výstavby tohto chrámu nie je známe, je však spomenutý v rukopise z roku 1782.[6]
Finančné prostriedky na výstavbu nového chrámu boli zbierané priamo veriacimi, časť parcely na ktorej chrám stojí bola farnosti venovaná vtedajším námestkom sofijského starostu.[1]
Výstavba chrámu sa začala v roku 1897, ale čoskoro bola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu a postavené tak boli iba základné časti.[9] Výstavba neskôr pokračovala od roku 1901.[10] Chrám bol vysvätený[2][4][9] 10. mája[4][9]1909[2][4][9] sofijský metropolitom Partenijom. Na ceremónii sa zúčastnil aj bulharský cárFerdinand I. s manželkou Eleonórou von Reuss–Köstritzovou.[4][9] V roku 1919 prebehla rekonštrukcia južnej fasády budovy,[4][9] v rámci ktorej bola k budove pristavaná kaplnka.[4]
V roku 1925 začala pri chráme fungovať školská jedáleň.[6] V roku 1927 bola pri chráme otvorená jedáleň pre deti bez domova a chudobných.[4][6] V roku 1928 bola v blízkosti chrámu postavená budova fary.[9] V roku 1978 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu.[8]
Charakteristika
Chrám svätých Cyrila a Metoda je jedným z prvých chrámov, ktoré sa začali stavať na území Sofie po oslobodení Bulharska v roku 1878.[4] Budova bola postavená podľa projektu architektov Nikolu Torbova a[1][4][6] Aleksiho Načeva.[2][5][7][3] Staviteľ bol Anton Trifonov.[3]
Chrám je dlhý 30 metrov, široký 20 metrov a výška v najvyššej časti kupoly dosahuje približne 27 metrov.[9] Výška najvyššej lode dosahuje 18 metrov.[5] Ide o pomerne veľkú budovu s centrálne položenou kupolou a dvomi vysokými zvonicami v západnej časti chrámu, ktoré stoja po bokoch hlavného vchodu.[1][4][6][7] Chrám je trojloďový.[4][6][7] Bol postavený klasickým štýlom zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál, ako spojivo bola použitá malta.[5]
Kupola dominuje centrálnej časti naosu, je postavená na kruhovej základni a v interiéri podopieraná štyrmi masívnymi stĺpmi.[1][6][7][5] Bočné lode majú klenuté stropy a nachádzajú sa v nich galérie, oddelené od centrálnej lode stĺporadím.[4][6][7][5] Vo východnej časti sa nachádzajú tri apsidy z ktorých centrálna je najvyššia.[1][6] Pred vchodom do chrámu v jeho západnej časti medzi zvonicami sa nachádza sčasti odkrytá predsieň.[6]
Interiér
Interiér chrámu je priestranný. V západnej časti sa nachádza empora, predĺžená aj do severnej a južnej časti naosu.[1][6] Vo východnej časti v priestore pred bočnými apsidami sa nachádzajú diakonikon a prothesis.[6][7][5] Okná sú vysoké, pričom v niektorých sa nachádzajú ozdobné vitráže.[1] Podlaha chrámu je tvorená viacfarebnou mozaikou.[1]
Ikonostas, hlavný biskupský trón a ambón sú vyrezávané z dreva a sú dielom jedného z posledných predstaviteľov trevnenskej umeleckej školy – Georgiho Marangozova. Na ikonostase pracoval v rokoch 1908 – 1909[7][5][1][4][6] potom, čo vyhral konkurz na jeho zhotovenie. Za prevedenie ikonostasu bol vyznamenaný rádom Za občiansku zásluhu (bulh.За гражданска заслуга – Za graždanska zasluga).[1][4][6] Na ikonostase s Georgim Marangozovom spolupracoval Ivan Kosev.[7][5]
Ikony v centrálmom cárskom rade zhotovil ikonopisec Ivan Dimitrov v priebehu roku 1909.[1][4][6] Ďalšie ikony sú dielom umelcov Stefana Ivanova, Gospodina Žeľazkova, Stefana Badžova a Apostola Christova.[4] Veľké ikony sa nachádzajú na schodisku, ktoré vedie ku chrámovej kupole. Medzi nimi sú najvýznamnejšie ikony zobtazujúce patrónov chrámu svätých Cyrila a Metoda.[1][6]
Celkovo sa v chráme nachádzajú tri tróny, pričom centrálny je zasvätený patrónom chrámu svätým Cyrilovi a Metodovi, severný Trom svätiteľom a južný svätému Pantaleónovi.[6]
Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu
Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu sa nachádza pri južnej fasáde chrámu. Bola k chrámu pristavaná v priebehu roku 1919.[4]
Chrámový komplex
Chrám je súčasťou celého komplexu budov. Okrem samotného chrámu sa v severnej časi dvora nachádzajú budovy fary a dvojposchodová budova jedálne pre deti bez domova, ktoré boli postavené v 20. rokoch 20. storočia.[1][6]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1][8]
Kostol aj s budovou fary boli vyhlásené za kultúrne pamiatky miestneho významu v roku 1978 pod číslom spisu 125 (publikované v Štátnom vestníku (bulh.Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.[8]
↑ abcdefghijklmnopqrstuvwKOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3915. (po bulharsky)
↑ abcdefghRUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
↑ abcdefSTANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 271. (po anglicky)
↑ abcdefghijklmnopqrstuvwxKADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 346 – 347. (bulharsky)
↑ abcdefghijklMINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 92 – 93. (po bulharsky)
↑ abcdefghijklmnopqrstuvwxKOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 517 – 518. (po bulharsky)
↑ abcdefghijkKOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 433 – 434. (po bulharsky)
↑ abcdefghНаследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.