Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätého Jána Predchodcu (bulh.Църква “Свети Йоан Предтеча” – Cărkva "Sveti Joan Predteča"),[2][3][5][1][6] alebo Chrám svätého Jána (bulh.Църква “Свети Ян” – Cărkva "Sveti Jan",[4][1]bulh.Църква “Свети Яни” – Cărkva "Sveti Jani",[2][5] alebo bulh.Църква “Свети Йоан” – Cărkva "Sveti Joan").[4]
Lokalita
Chrám svätého Jána Krstiteľa sa nachádza na západnom okraji[4][1][5] starej časti[2] Asenovgradu[2][4][1][5] na vrchole skalného útesu.[2][4][1][5] Prístup k chrámu je po strmej na ulici „Rilska“ (bulh.улица „Рилска“, doslova Rilská ulica), ktorá neskôr pokračuje nespevneným lesným chodníkom.[5]
Dejiny
Názory na dátum výstavby sa v rámci vedeckej obce líšia, takmer všetky však[2] zasadzujú vznik chrámu do obdobia druhej bulharskej ríše[1] do rozmedzia 13. a 14. storočia.[1][4][2] Išlo o pevnostný chrám, ktorý spoločne s pevnosťou svätého Michaela archanjela ochraňoval osadu Stanimaka (dnešný Asenovgrad) od severu.[3][1] Bola tak súčasťou celkového opevňovacieho systému, ktorý zahŕňal ešte neďalekú Asenovu pevnosť a systém hradieb.[1]
Chrám bol poškodený na konci 18. alebo na začiatku 19. storočia, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku útoku kardžalijcov. Hneď následne bol však zrekonštruovaný.[1]
V roku 1940 bol chrám vyhlásený za národnú starožitnosť a v roku 1970 získal štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[6]
Ide o malú budovu s dĺžkou 9,2 metra a šírkou 5,8 metra.[2][5] Budova je postavená z lámaných kameňov, ktoré sa striedajú s tehlami.[2][1][5] Chrám je[2][3][4][1][5]jednoloďový[3][4][1][5] bez predsiene s jednou apsidou.[2][3][4][1][5] Exteriérová architektúra budovy je typická pre obdobie bulharského stredoveku.[4][5] Fasády sú zdobené dekoratívnymi slepými arkádami[2][4][1][5] v podobe polkruhových ník.[5] Nachádzajú sa na severnej a južnej fasáde chrámu, pričom na každej je ich po päť. Tri hlbšie arkády sa potom nachádzajú na západnej fasáde budovy.[4][1] Vo vrchnej časti severnej fasády sa nachádza šesť strieľní.[3][1][5] Apsida je z vonkajšej strany trojstenná s tromi malými oknami.[4][1][5]
Vnútorný priestor je rozdelený na oltárny priestor a naos.[2] Oddelené sú od seba murovaným ikonostasom, ktorý je zdobený freskami.[1][5]
Fresková výzdoba
Najstaršie fresky chráme pochádzajú zo 14. storočia a boli odkryté počas reštauračných prác. Súvislá posledná fresková výzdoba budovy pochádza z 18. storočia.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][6]
Dôvod pamiatkovej ochrany: umelecká hodnota stavby a od roku 1973 aj architektonicko-staviteľská hodnota stavby[6]
Zaujímavosť
Podľa názoru niektorých autorov bol chrám pôvodne vo východnej časti dvojposchodový a taktiež mal v centrálnej časti kupolu.[2]
Galéria
pohľad na chrám zo severozápadu
pohľad na chrám z východu
pohľad na chrám zo západu
pohľad na chrám z juhozápadu
pohľad na chrám z juhu
severná fasáda chrámu
severná fasáda chrámu
detail zo západnej fasády
detail zo západnej fasády
detail z južnej fasády
detail z južnej fasády
detail z južnej fasády
jedna z fresiek v chráme
Referencie
↑ abcdefghijklmnopqrstuvwxyKOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 455. (po bulharsky)
↑ abcdefghijklmnoNIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie : IX – XIV v.. Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“. 2002. 208 s. ISBN 9544307621. S. 74. (po bulharsky)
↑ abcdefgGEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 34. (po bulharsky)
↑ abcdefghijklmnPOPOV, Ilija. Asenovgrad – pătevoditel. Sofia : Dăržavno izdatelstvo Technika „Medicina i fizkultura“. 1987. 96 s. 9S. 38. (po bulharsky)
↑ abcdefghijklmnopqrMINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 375 – 377. (po bulharsky)
↑ abcdefghМинистерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-06-21]. Dostupné online.