Chrám svätého Jána Krstiteľa (bulh. Църква „Свети Йоан Кръстител” – Cărkva „Sveti Joan Krăstitel“),[1][2][3][4][5][6][7] prípadne (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител” – Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“)[8][1][9] je bývalý pravoslávny chrám nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku.[8][1][2][3][4][5][6][7]
Poloha
Chrám svätého Jána Krstiteľa leží v centrálnej časti polostrova, ktorý tvorí historickú časť Nesebaru.[7][10] Nachádza sa tak zároveň v centrálnej časti Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[11]
Dejiny a súčasnosť
Dnešná budova bola postavaná na základoch staršieho ranokresťanského chrámu. Jednalo sa o neskoroantickú trojloďovú baziliku s jednou polkruhovou apsidou na východnej strane chrámu a pravdepodobne aj s dvoma menšími polkruhovými apsidami na južnej a severnej fasáde. Predpokladá sa, že táto budova bola postavaná v 6. storočí. Toto sa zistilo v roku 2013 v rámci archeologického výskumu, ktorý prebiehal zároveň s reštauráciou budovy.[6][7]
V roku 812 chán Krum obsadil Nesebar a pripojil ho k Prvej bulharskej ríši. Následne došlo po roku 865 ku christianizácii bulharského obyvateľstva, čo viedlo k výstavbe nových chrámov v meste medzi ktoré patrí aj Chrám svätého Jána Krstiteľa.[5] Súčasná budova bola postavená pravdepodobne v priebehu 10. storočia.[8][1][2][3][4][6][7] Neskoršie výskumy[2][4] ako aj niektoré charakteristické staviteľské znaky však ukazujú skôr už na koniec[2][4] 9. storočia,[2][5][10][4] na obdobie v priebehu panovania cára Borisa I.,[4][10] ale nevylučuje sa prípadne dokonca ani začiatok[2] 11. storočia.[2][3][4][10]
V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia.[6][7] V rámci expozície sú tu vystavené ikony pochádzajúce z Nesebaru.[7]
Charakteristika
Ako materiál na výstavbu chrámu bol použitý lámaný[8][3][6][7][1][2], ako aj riečny[1] kameň[8][5][3][6][7][1], ktorý bol na niektorých miestach, ale riedko doplnený tehlami[1][5][2] (najviac tehiel je použitých v tambure),[1] pričom ako spojovací materiál bola použitá[8][3][6][7] červená[3][8] malta.[8][6][7][3][5] V niektorých miestach (prevažne v podporných stĺpoch, ale aj inde) boli použité, ako stavebný materiál aj zvyšky z iných stavieb, prípadne zbúraných budov.[4] Nad dverami a oknami sa nachádza dekoratívne okrasné elementy zhotovené z tehiel.[8][6][7][3][5] Výnimočne bol na niektorých miestach (prevažne na stenách kupole) budovy využitý tzv. „klietkový“ štýl stavby, kde sa striedajú rady postavené z kameňov s tehlami. Väčšina tehiel v stenách budovy je však umiestnená neplánovo a nepravidelne.[4] Dĺžka chrámu vrátane centrálnej apsidy[8][2][3] dosahuje 14,1 metra[2] a šírka budovy[8][2][3] je 10,2 metra.[2]
Budova je predstaviteľom prechodného typu stavby medzi skrátenou bazilikou a krížovo-kupolovým chrámom.[8][1][6][7][3] Najbližšie typovo chrám patrí k ku krížovo-kupolovým chrámom so štyrmi voľne stojacími opornými stĺpmi, ale nie priamo klasického tzv. „stoličného typu”, z dôvodu chýbajúcej predsiene a predapsidového priestranstva, ako aj faktu, že rozdelenie ploských častí na fasádach nemá konkrétny konštrukčný účel.[2] Chrám nemá predsieň.[1][3] Pôdorys chrámu je obdĺžnikovitý.[1] Krížová forma budovy sa viditeľne odráža na vonkajšom vzhľade,[8][1] keďže ramená pomyselného kríža (transept) mierne vyčnievajú z línie jednotlivých fasád budovy.[1] Vertikálne rameno kríža je dlhšie než horizontálne. Ramená kríža sú na vrchu zakončené trojuholníkovitými frontónmi.[1] Západná, južná a severná vonkajšia fasáda budovy je na vrchu zakončená vysokou slepou arkádou.[1][6][7][3]
Budova je trojloďová.[8][1][6][7][3][5] Stredná loď chrámu je dvakrát širšia než bočné lode.[8][3] Jednotlivé lode sú od seba oddelené celkovo štyrmi pilastrami,[8][3] ako aj štyrmi mohutnými murovanými stĺpmi[8][1][3][6][7], ktoré zároveň podopierajú kupolu chrámu.[1][6][7] Samotná kupola je položená na vysokom cylindrickom tambure.[1][3][5][4] Kupola má pologuľovité zakončenie.[3][5][4] Priemer kupole je 3,5 metra.[4] Stĺpy stoja v priestore naosu samostatne a nie sú vzájomne prepojené.[2] Východná strana chrámu je zakončená tromi[1][3][5] polkruhovými[8][1][3] apsidami.[8][1][3][5] V strede centrálnej apsidy sa v interiéri chrámu nachádza vyvýšený stupeň.[8][3] Oltárny priestor je v interiéri rozdelený na tri časti jednotlivými apsidami. V chráme sa nenachádza predapsidové priestranstvo.[2] Na západnej strane chrámu sa nachádzajú tri,[2][4] klenbou zakončené[1] portály,[1][2] ktorými sa vchádza do jednotlivých lodí.[1][4] Ďalší vchod chrámu sa nachádza v severnej fasáde budovy[1][2][4] a budova tak celkovo disponuje štyrmi vchodmi.[2][4] Pôvodne sa nachádzal vchod aj na južnej fasáde a chrám tak disponoval celkovo až piatimi vchodmi.[4]
Interiér chrámu je len veľmi slabo osvetlený prirodzeným svetlom, keďže okná budovy sú síce pomerne dlhé, ale veľmi úzke a nie je ich veľký počet. Ich rozmiestnenie je nasledovné: štyri na kupole, tri na centrálnej apside, po jednom na bočných apsidách a tri na západnej fasáde. Tieto okná tak prepúšťajú do budovy len veľmi málo prirodzeného svetla. Interiér chrámu tak býval neustále osvetľovaný pomocou sviečok a lustrov.[4] Interiér budovy je omietnutý a vyzdobený freskami.[8][6][7][3] Medzi najvýznamnejšie patria napríklad ktitorský (donátorský) portrét zo 14. storočia[5][3][8] na južnej stene,[3][8] za juhozápadným stĺpom,[8] scéna s vyobrazením svätej Maríny zo 17. storočia[8][3][5] na severnej strane juhozápadného stĺpu,[8][6][7] grécky nápis „Svätý Ján, spas ma!“ na potere, ktorý zakrýva dieru na severovýchodnom stĺpe,[8] alebo zvyšky fresiek, ktoré sa dochovali na stenách kupole.[8][3] Najstaršie fresky v chráme sú fragmenty, ktoré sa zachovali na južnej stene a pochádzajú z 12. storočia.[5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[9]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.69 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 41 z roku 1964 – ako dôvod ochrany bola pridaná aj architektonicko-staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“ (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител”, doslova Chrám svätého Jána Krstiteľa).[9]
Zaujímavosti
- Chrám svätého Jána Krstiteľa je jedným z nesebarských chrámov, ktoré sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO.[5]
- Predpokladá sa, že tento chrám architektonicky slúžil ako vzor pre niektoré neskôr postavené nesebarské chrámy.[3]
Galéria
-
Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
-
Pohľad na západnú fasádu budovy
-
Pohľad na východnú fasádu budovy
-
Pohľaď na južnú a východnú fasádu budovy
-
Pohľad na severnú fasádu budovy
-
Detailný pohľad na vrchnú časť hlavného portálu
-
Detailný pohľad na centrálnu apsidu
-
Detalný pohľad na vrchnú časť chrámu s kupolou z juhozápadu
-
Detalný pohľad na portál v západnej fasáde
-
Detalný pohľad na okno v jednej z bočných apsíd
-
Interiér chrámu
-
Interiér chrámu
-
Interiér chrámu
-
Interiér chrámu – Freska zo 14. storočia zobrazujúca portrét ktirora
-
Interiér chrámu – Freska zo 17. storočia zobrazujúca
svätú Marínu
Referencie
Iné projekty
