Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (bulh. Църква “Въведение на Пресвета Богородица в храма” – Cărkva "Văvedenie na Presveta Bogorodica v chrama"),[1] známy aj ako Chrám Uvedenia Bohorodičky (bulh. Църква “Въведение Богородично” – Cărkva "Văvedenie Bogorodično")[2][3][4] je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Panagiurište v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4] Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[3]
Lokalita
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu sa nachádza v centrálnej časti mesta Panagiurište. Leží na severozápadnom úpätí pahorku Maňovo Bărdo, na ktorom stojí Národný pamätný komplex Aprilci.[4]
Dejiny
Chrám bol postavený potom, čo sa minuli nepokojné časy kărdžalijských nájazdov, počet veriacich v meste začala narastať a Chrámu svätého Teodora Tirona už prestával postačovať počtu veriacich v Panagiurišti.[4] Výstavba chrámu prebiehala v rokoch 1818[3][1][2][4] – 1823.[1][4] V období bulharského národného obrodenie pri chráme pôsobili metochy Rilského a Zografského monastieru, v ktorých boli umiestnené chrámové školy.[4] V roku 1834 bol chrám čiastočne poškodený, budova však bola hneď nato opravená.[4]
Chrám bol vykradnutý a vypálený v priebehu aprílového povstania v roku 1876.[2][1] V chráme bola kompletne zničená fresková výzdoba, ako aj ikonostas a veľká časť ikon.[4] Okrem samotného chrámu zhorela aj budova chrámovej knižnice, kde sa nachádzali stredoveké kresťanské rukopisy a tisíce kníh Starého zákona.[1]
Po oslobodení Bulharska v roku 1878 bola budova zreštaurovaná.[2][4] Reštauračné práce prebiehali v rokoch 1878 – 1880.[4] V roku 1882 bola pri chráme pristavaná oddelene stojaca zvonica, obnovený bol aj ikonostas.[1]
V roku 1965 bol chrámu pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[1] V roku 1976 sa na chráme uskutočnili reštauračné práce.[1] V 90. rokoch 20. storočia sa na budove uskutočnili opravy, ktoré boli financované z daru bratov Ivana a Luku Angelovových. V rámci týchto prací boli aj pozlátené vrcholy kupol na chráme aj zvonici.[1]
Charakteristika
Budova bola pristavaná k južnej fasáde už existujúceho stredovekého Chrámu svätého Teodora Tirona s ktorým tak zdieľa spoločnú stenu.[1] Chrám postavili staviteľskí majstri z Banska. Rekonštrukcie po vypálení chrámu v priebehu aprílového povstania sa zhostili staviteľskí majstri z Bracigova.[2] Chrám bol celý postavený nad zemou, čo bolo otvorené porušenie osmanských zákonov pre výstavbu kresťanských chrámov. Špeciálny štatút Panagiurišta však umožňoval tieto zákony pri výstavbe nedodržať.[1]
Predstavuje trojloďovú pseudobaziliku[1][4] a apsidou vo východnej časti a predsieňou v západnej časti.[4] Budova je dlhá 20 metrov a široká 18 metov.[1] Naos chrámu je na jednotlivé lode rozdelený dvomi stĺporadiami.[4] Bočné lode majú rovné stropy pokryté dreveným obkladom, centrálna loď má polvalovú klenbu, v strede ktorej sa týči kupola, ktorá spočíva na osembokom tambure. Vrchná časť kupoly je zvonka pozlátená.[4] V západnej časti naosu sa nachádza drevený balkón.[4] Interiér chrámu je dobre osvetlený denným svetlom, ktoré vstupuje cez veľké okná v južnej, severnej a západnej fasáde.[4]
Zvonica
Pri chráme sa nachádza oddelene stojaca zvonica, ktorá bola postavená pri rekonštrukcii chrámu v roku 1882.[1] Zvonica stojí severozápadne od samotnej budovy chrámu v rohu chrámového dvora.[4] Vo vrchnej časti je zvonica ukončená pozlátenou kupolou. Vo zvonici sa nachádzajú celkovo tri zvony, jeden väčší a dva menšie, ktoré boli odliate v Rusku. Jeden zo zvonov bol darom panagiurského rodáka, profesora Marina Drinova.[1]
Výzdoba pred vypálením v roku 1876
Autormi pôvodných drevených súčastí interiéru boli debărskí drevorezbárski majstri.[2] Prvú freskovú výzdobu chrámu zhotovil Dimităr Zograf, otec maliarov ikon Zachariho, Ivana, Nikolu a Stanislava Zografa, ktorí na chráme tiež pracovali.[1]
Nová výzdoba
Nový ikonostas je vyrezávaný z dreva a je dielom rezbárov zo Strugy.[4] Nové ikony, ale aj freskovú výzdobu chrámu zhotovili samokovskí zografi (maliari fresiek).[2] Cársky rad ikon na ikonostase pozostáva zo štrnástich ikona, ktorých autorom je Ivan Dospevski, ktorý tieto ikony zhotovil v rokoch 1880 – 1881. Autorom fresiek bol Nikola Obrazopisov, ktorý fresky zhotovil v roku 1895.[4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Rok vyhlásenia: 1965[1]
Galéria
-
pohľad na areál z juhu
-
pohľad na areál zo severovýchodu
-
pohľad na areál zo západu
-
pohľad na areál z juhovýchodu
-
budova chrámu z juhozápadu
-
budova chrámu z juhu
-
pohľad na západnú fasádu chrámu
-
pohľad na južnú fasádu chrámu
-
pohľad na východnú fasádu chrámu
-
priestor pred západnou fasádou budovy
-
zvonica pri pohľade z juhozápadu
-
zvonica pri pohľade z chrámového dvora
-
vstup do chrámového areálu
-
v chrámovom dvore
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KOLEKTÍV AUTOROV. Panagiurska enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo "Bogianna". 2007. 416 s. ISBN 9789546760708. S. 368 – 369. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 187. (po bulharsky)
- ↑ a b c d KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3291. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t Възрожденска черква „Св. Въведение Богородично“ - гр. Панагюрище - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online.
Iné projekty
