Chełmnské právo (nem. Kulmer Recht, poľ. Prawo chełmińskie, lat. Jus Culmense vetus) bolo variantou magdeburského práva a označovalo typ stredovekého mestského práva pomenované po meste Chełmno.

Bolo zavedené 28. decembra 1233 v štáte Rádu nemeckých rytierov veľmajstrom Hermannom von Salzom a Hermannom Balkom, v čase keď mestá Toruň a Chełmno (Kulm) dostali nemecké mestské právo, najmä ako modifikáciu magdeburských práv. Pôvodný dokument (Kulmer Handfeste) pomenovaný podľa mesta, v ktorom bol podpísaný (Chełmno), sa stratil v roku 1244, keď radnica vyhorela pri útoku vojvodu z Pomoranska Świętopełka II. Obnovená listina z 1. októbra 1251 bola založená na kópii v Toruni, ale práva boli obmedzené. Radnica v Chełmne bola do roku 1458 sídlom vyššieho súdu chelmnského práva. Podľa príkazu Kazimíra IV. bolo právo platné od roku 1476 pre všetkých obyvateľov Kráľovského Pruska (tiež šľachtu).

V území Varmia v počiatočnom období kolonizácie a na východných okrajoch biskupského domínia (viac ohrozeného na nájazdy Litovcov) bola pôda dávaná pruskému obyvateľstvu a boli tak zakladané „služobné dediny“ na pruských právach. Obyčajne takéto dary boli len neveľké – niekoľko akrov (menšie ako v prípade nájomných vsí na chelmnských právach). Obyvatelia obcí s pruskými právami mali povinnosť vojenskej služby, a tiež platili neveľké činže (6 denárov chelmnských a plužné). Až za takýmto ochranným pásom služobných obcí s pruskými právami bola vykonávaná kolonizačná akcia, pri ktorej boli zakladané nájomné dediny s chelmnskými právami. S postupom času bol v novo založenej dedine s chelmnskými právami vyznačovaný služobný majetok na pruských právach. Vlastníci majetkov s pruskými právami (pruská dedina, pruský dvor) vo varmskom domíniu stanovili kmeň zbrojnej sily biskupa.

Na chelmnskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 20-40 włók zeme, na pruskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 2-4 włoky. Pruské právo dopúšťalo dedičstvo iba synom, zatiaľ čo podľa právach chelmnských dedili aj dcéry a príbuzní v pobočnej línii. Pre osadníkov bolo výhodnejšie lokovanie dediny na práve chelmnskom (menšie vojenské zaťaženie a väčšie práva dedenia). V 15. a 16. storočí po vyľudnení mnohých obcí na Varmii v období opätovnej kolonizácie vsí (zvlášť poľským obyvateľstvom z chlumenska a severného Mazovska), boli dediny zakladané na právach magdeburských, ktoré sa líšili od práv chlumenských tým, že dopúšťali dedičstvo iba v mužstve líniu (ak nebol mužský potomok, vlastníctvo sa vracalo v prípade Varmie biskupovi). V kniežacom Prusku boli chelmnské práva zrušené landrechtom v roku 1620. V kráľovskom Prusku platilo až do delenia Poľska. Chelmnské práva dávali veľké výhody a zaisťovali mnohé slobody, spočiatku boli okrem iného nástrojom na stiahnutie nemeckých osadníkov na krajiny rádu križiakov. Prekračovanie týchto práv bolo jedným z hlavných dôvodov vzniku Pruského spolku a jeho následnom vzdaní sa Poľsku, čím roku 1466 Poľsko získalo prístup k moru.

Tento typ práva bol väčšinou udeľovaný Rádom nemeckých rytierov mestám v rámci ich štátu a susedným Mazovským kniežatstvom, ale aj inde v Poľsku a Litve. Právo zaviedlo množstvo výhod pre obyvateľov oproti magdeburským právam, vrátane práva voliť miestneho sudcu a práva na dedičstvo pre potomkov oboch pohlaví. Od 13. do 18. storočia získalo právo prinajmenšom 224 miest. Okrem toho bolo chełmnské právo rozšírené, nezávisle od rytierov, na väčší súbor zákonov s názvom Alter Kulm.

Počas druhej svetovej vojny bola listina z roku 1251 ukradnutá nemeckými okupantmi zo staromestskej radnice v Toruni, ale po vojne bola vrátená Poľsku. Od roku 1959 sa uchováva v Štátnom archíve v Toruni. Je uvedený na poľskom národnom zozname pamäti sveta, ktorý zahŕňa kandidátov na medzinárodný register.

Mestá, ktoré získali chełmnské právo sa v súčasnosti nachádzajú väčšinou v severnom a strednom Poľsku, v historických regiónoch Ziemia dobrzyńska, Krajna, Kujavsko, Mazursko, Mazovsko, Podlasko, Pomoransko, Powiśle, Warmia, niektoré v južnom Poľsku (Malopoľsko), v Litve a Rusku (Kaliningradská oblasť). Najväčšie sú poľské hlavné mesto Varšava, veľké mestá na najdlhšej poľskej rieke Visla Płock, Toruň a Grudziądz, hlavné prístavné mestá Gdansk, Kaliningrad a Klaipėda, plus Olsztyn.

Historické centrá miest Toruň a Varšava sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO historické centrá miest Chełmno, Gdansk a Tykocin a hlavné dominanty miest Czerwińsk nad Wisłą, Grudziądz, Kwidzyn, Lidzbark Warmiński, Malbork, Olsztyn, Płock a Pułtusk sú uvedené ako historické monumenty Poľska.

• Chełmno – 1233
• Toruň – 1233
• Kwidzyn – 1233
• Radzyń Chełmiński – 1234
• Königsberg (Kaliningrad) – 1286
• Malbork – 1286
• Dzierzgoń – 1288
• Grudziądz – 1291
• Tolkmicko – 1296
• Gniew – 1297
• Pasłęk – 1297
• Nowe – 1301
• Święta Siekierka (Mamonovo) – 1301
• Iława – 1305
• Zalewo – 1305 alebo 1320 alebo 1334

  

  

• Łasin – 1306
• Lidzbark Warmiński – 1308
• Pieniężno – 1312
• Kornevo – 1313
• Orneta – 1313
• Susz – asi 1314
• Slavskoye – 1315

  

• 

  

  Brodnica – 1317
• Skarszewy – 1320
• Lubawa – 1326
• Dąbrówno – 1326
• Morąg – 1327
• Młynary – asi 1327 or 1338
• Dobre Miasto – 1329
• Ostróda – 1329
• Prabuty – 1330
• Kisielice – 1331
• Biskupiec Pomorski – 1331
• Wąbrzeźno – asi 1331
• Bartoszyce – 1332
• Miłomłyn – 1335
• Górowo Iławeckie – 1335
• Pravdinsk – 1335
• Znamensk – asi 1335
• Reszel – 1337
• Świecie – 1338
• Jeziorany – 1338
• Lębork – 1341
• Gdansk – 1343
• Działdowo – 1344
• Bytów – 1346
• Tuchola – 1346
• Olsztyn – 1348
• Człuchów – 1348
• Starogard – 1348
• Puck – 1348
• Sępopol – 1351
• Nowe Miasto Lubawskie – 1353
• Debrzno – 1354
• Kętrzyn – 1357
• Łeba – 1357
• Olsztynek – 1359
• Barczewo – 1364
• Tczew – medzi rokmi 1364 a 1383
• Nidzica – 1381
• Biały Bór – 1382 alebo 1395
• Bisztynek – 1385
• Pasym – 1386
• Biskupiec – 1395
• Czarne – 1395
• Kościerzyna – 1398
• Zheleznodorozhny – 1398
• Druzhba – 1400
• Domnovo – 1400
• Bobrowniki – 1403
• Srokowo – 1405
• Krylovo – 1407
• Mrągowo – asi 1407
• Sztum – 1416
• Ełk – 1445
• Klaipėda – 1475
• Sovietsk – 1552
• Olecko – 1560
• Gołdap – 1570
• Węgorzewo – 1571
• Čerňachovsk – 1583
• Bagrationovsk – 1585
• Giżycko – 1623
• Barciany – 1628
• Polessk – 1642
• Pisz – 1645

• Płock – 1237
• Pułtusk – 1257
• Gąbin – 1322 alebo skôr
• Varšava – 1334
• Rawa – medzi rokmi 1345 a 1350
• Bodzanów – 1351
• Zaździerz – 1356
• Bielsk – 1373
• Ostrołęka – 1373 alebo 1427
• Nowy Dwór Mazowiecki – 1374
• Magnuszew – 1377
• Różan – 1378
• Błonie – 1380
• Gostynin – 1382
• Goszczyn – 1382 alebo 1386
• Szreńsk – 1383
• Kuczbork – 1384
• Sochocin – 1385
• Czersk – 1386
• Nasielsk – 1386
• Wyszogród – 1398
• Ciechanów – 1400
• Radzanów – 1400
• Nowe Miasto nad Pilicą – 1400
• Płońsk – asi 1400
• Bieżuń – 1406
• Budziszewice – 1407
• Serock – 1417 alebo 1425
• Łomża – 1418
• Grójec – 1419
• Nowe Miasto – 1420
• Latowicz – 1420 alebo 1423
• Mińsk Mazowiecki – asi 1420
• Liw – 1421
• Maków Mazowiecki – 1421
• Janowo – 1421
• Czerwińsk nad Wisłą – 1422
• Garwolin – 1423
• Kolno – 1425
• Tykocin – 1425
• Raciąż – 1425
• Przasnysz – 1427
• Głowno – 1427
• Mława – 1429
• Piaseczno – 1429
• Zambrów – 1430 alebo skôr
• Nur – 1434
• Sochaczew – 1434
• Ostrów Mazowiecka – 1434
• Nowogród – 1434
• Wizna – 1435
• Wąsosz – 1436
• Mszczonów – 1437
• Osmolin – 1439
• Mielnik – 1440
• Bielsk Podlaski – 1440
• Węgrów – 1441
• Głowaczów – 1445
• Zakroczym – 1448
• Nadarzyn – 1453
• Radziłów – 1466
• Miastków Kościelny – 1472
• Radzymin – 1475
• Brok – 1501
• Wyszków – 1502
• Niedzbórz – 1505
• Stanisławów – 1523
• Siennica – 1526
• Zwola Poduchowna – 1526

• Rypin – medzi rokmi 1323 a 1326
• Górzno – 1327 alebo 1385
• Lipno – 1349
• Kamień Krajeński – 1359
• Fordon – 1382
• Wadowice – 1430
• Skępe – 1445
• Nieszawa – 1460
• Janów Podlaski – 1465
• Mordy – 1488
• Varniai – 1491
• Mokobody – 1496
• Waniewo – 1510
• Narew – 1514
• Dobrzyń nad Wisłą – 1519
• Bolimów – 1519
• Kowal – 1519
• Kleszczele – 1523
• Grabowo – 1524
• Dobre – 1530
• Goniądz – 1547
• Karczew – 1548
• Seroczyn – 1548
• Osieck – 1558
• Skuodas – 1572
• Wejherowo – 1650
• Korycin – 1671
• Prosperów – 1701
• Biała – 1723

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kulm law na anglickej Wikipédii a Chlumenské právo na českej Wikipédii.