Denár je pôvodne názov hlavnej striebornej mince rímskej republiky, rímskeho cisárstva, neskôr mnohých mincí v stredoveku a novoveku. Po rozpade Západorímskej ríše totiž rímsky denár prešiel do hospodárskej sústavy nových západoeurópskych ríš a potom aj do stredoeurópskej finančnej sústavy a stal sa základom všeobecného pojmu (nie len strieborného) platidla alebo hlavnej peňažnej jednotky skoro v celej Európe.
Názov denár je odvodený z lat. denarius, dena = desať, pretože sa delil na 10 medených mincí asov. Z latinského denarius je odvodené aj (anglické) slovo penny (značka d) či slovo dinár.
Pôvodne vážil 4,55 g, neskôr 3,9 g a za vlády Neróna už len 3,4 g. Septimius Severus zvýšil prímes medi v denári na 50 %.
Uhorský denár
Najstaršie uhorské mince razené zo striebra asi od roku 1000 (v Bratislave s nápisom Preslava Civitas) sa nazývali tiež denáre. Mali pôvodne 80-90 % striebra. Denáre sa razili až do roku 1780 (s typickým obrazom madony), kedy ich razenie ukončila Mária Terézia. V druhej polovici 18. storočia sa razili aj medené denáre. Ako počtová jednotka sa však denár používal aj po roku 1780.
Český denár
Denár bol názov strieborných mincí razených na území Česka od konca 10. storočia. Do mincovej reformy Břetislava I. v roku 1050 boli denáre tzv. "velkého střížku" s priemerom 18-20 mm a hmotnosťou viac než 1 g. Od roku 1050 až do začiatku razby brakteátov niekedy okolo roku 1217 boli razené denáre "malého střížku" s priemerom 16 mm a hmotnosťou pod 1 g. Na konci razby rýdzosť kovu výrazne poklesla. Razenie denárov zaniklo v Čechách v roku 1300 mincovou reformou Václava II. kedy už medzi ľudom málo obľúbený denár nahradil neskôr veľmi slávny pražský groš.
