Chórová ochodza je časť vnútorného priestoru najmä stredovekého kostola, koridor, ktorý obchádza chór (presbytérium, svätyňu).

Zvyčajne je predĺžením bočných lodí a má rovnakú šírku a výšku. Od chóru ju oddeľuje rad stĺpov a/alebo pilierov, ktoré tvoria kolonádu alebo častejšie arkádu – tak isto, ako sú odddelené bočné lode od hlavnej. Oddelenie chórovej ochodzy od chóru môže byť ešte zvýraznené chórovým zábradlím. K vonkajšej strane chórovej ochodzy môžu byť pripojené apsidy alebo kaplnky; ak ich je viac, tvoria veniec apsíd alebo kaplniek.

Najčastejšie sa nachádza v pútnických kostoloch. Umožňovala pútnikom plynulo prechádzať okolo a poza hlavný oltár, kde sa nachádzal hrob alebo relikvie svätca a modliť sa v kaplnkách na vonkajšom obvode ochodze bez toho, aby rušili bohoslužbu pred hlavným oltárom.

Chórová ochodza je charakteristická pre románske chrámy vo Francúzsku a pre gotické chrámy.

Tento architektonický prvok sa objavil v karolínskom období v podobe chodby, ktorá sprístupňovala kaplnky za chórom. Neskorším zachovaným príkladom je podkovovitá chodba v predrománskej krypte pod katedrálou Notre-Dame v Chartres. Jeden z najstarších príkladov skutočnej chórovej ochodzy je v románskom kostole Saint Philibert v Tournus; je datovaná do začiatku 11. storočia (pod ňou sa nachádza podkovovitá chodba krypty z 10. storočia, kde je hrobka mučeníka sv. Valeriána).

Chórové ochodze sú typické pre pútnické kostoly, ktoré stavali v južnom Francúzsku a severnom Španielsku pozdĺž pútnickej cesty do Santiaga de Compostela. Príkladmi sú bazilika Saint-Sernin v Toulouse nad hrobom sv. Saturnina a katedrála v Santiagu de Compostela nad hrobom apoštola Jakuba Staršieho.

Dvojloďová chórová ochodza v opátskej bazilike Saint-Denis v Saint-Denis pri Paríži je súčasťou úplne prvej gotickej stavby.

Jednoloďová alebo dvojloďová chórová ochodza sa potom stala jedným z charakteristických znakov gotických katedrál.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chórová ochodza