Bruggy (hol.Brugge, franc.Bruges) je mesto nachádzajúce sa na severozápade Belgicka približne 90 km od Bruselu. Sú správnym a historickým centrom provincie Západné Flámsko.
Bruggy majú rozlohu 138,4 km² s počtom obyvateľov približne 117 tisíc, čo predstavuje hustotu zaľudnenia 847 obyvateľov na km²[1].
Bruggy bývajú často označované ako „Benátky severu“, pretože sú pretkané sieťou kanálov, tvorených riekou Reie. Plavba člnmi po mestských kanáloch je obľúbenou turistickou atrakciou. Kanály tiež spájajú Bruggy s inými mestami ako napr. Gent, Ostende a Zeebrugge.
Historické centrum Brugg bolo v roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového dedičstvaUNESCO. Jeho podoba sa za posledné storočia príliš nezmenila a preto si uchovalo svoj stredoveký ráz a architektúru. Nachádza sa v ňom veľké množstvo gotických stavieb.
Už pred 2 000 rokmi bola na mieste dnešných Brugg galorománska osada.
Názov Bruggy sa však začal objavovať až v 9. storočí v listinách a na minciach a vznikol pravdepodobne zo staroseverského slova „bryggja“ znamenajúceho „prístavné mólo“. Bruggy totiž už od raného stredoveku slúžili ako námorný prístav a ich obyvatelia sa venovali obchodu s Anglickom a Škandináviou. Mesto malo svoju pevnosť na mieste dnešného Burgu.
V 11. storočí došlo k prudkému rozvoju Brugg, ktoré sa stali obchodným centrom celoeurópskeho významu. Približne v 1050 však prišlo k zaneseniu vodných ciest spájajúcich Bruggy s morom. Situácia sa opäť zmenila v roku 1134, kedy obrovská záplavová vlna zasiahla flámske pobrežie a vznikol hlboký kanál Zwin, ktorý sa ťahal od mora až k dnešnému Damme. Bruggy tak boli prieplavom spojené s kanálom Zwin a mali tak prístup k moru, aj tak však bolo nutné využívať predprístavy Damme (založený v roku 1180) a Sluis (1290).
V roku 1127 boli vybudované hradby a priekopy, ktoré ohraničovali plochu o rozlohe 86 hektárov. O rok neskôr Bruggy získali mestské práva.
V 13. a 14. storočí pokračoval rýchly ekonomický rast Brugg ako obchodného a neskôr i finančného centra. Do mesta prichádzal obchodníci z celého kontinentu, aby predávali svoj tovar. Významným obchodným artiklom bolo vyhlásené flámske súkno, ktoré vyrábali v rôznych mestách vo Flámsku (o. i. v Gente). Súkno sa vyrábalo z vlny a preto boli veľmi dôležité obchodné kontakty s Anglickom a Škótskom, ktoré boli známe kvalitnou produkciou tejto suroviny.
V roku 1253 sa Bruggy stali jedným z troch hlavných centier hanzového spolku v oblasti Severného mora (spoločne s Londýnom a Bergenom).
V roku 1277 do Brugg priplávali kupci z Janova, a tak boli prvýkrát nadviazané obchodné kontakty so Stredomorím.
Príchod janovských kupcov do Brugg znamenal začiatok obchodu s korením z Východu a sú s ním spojené nové techniky v oblasti bankovníctva a finančníctva.
V roku 1314 priplával aj obchodníci z Benátok. V priebehu 14. storočia do Brugg prichádzali obchodníci z mnohých ďalších krajín, ako napr. Portugalsko, Kastília alebo Florencia.
V roku 1309 bola založená burza a mesto sa postupne zapĺňalo bankármi zo širokého okolia, najmä z Talianska a priamo z Brugg.
Počet obyvateľov mesta v 13. až 15. storočí rástol; podľa niektorých prameňov v Bruggách v roku 1500 žilo 50 000 obyvateľov, podľa iných až 100 000. V roku 1297 boli vybudované nové hradby, ktoré mali chrániť plochu o výmere 430 hektárov.
Napriek mohutnému ekonomickému vzostupu sa nedá povedať, že by život v Bruggách bol pokojný a bezproblémový. Najväčším problémom boli priepastné majetkové rozdiely medzi rôznymi skupinami obyvateľov. Na jednej strane boli obyčajní občania (chudobní remeselníci a obchodníci), na druhej potom bohatí podnikatelia (patricijovia). Táto nerovnosť viedla k početným nepokojom a konfliktom.
Významnejšie povstania boli v rokoch 1280 a 1436 – 1438, boli však tvrdo potlačené.
V máji 1302 došlo k udalosti známej ako „bruggská ranná omša“. Obyčajní občania vtedy povstali proti nadvláde francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného nad flámskym grófstvom a proti majetným vrstvám. Vodcami povstania boli Peter de Coninck a Jan Breydel, ktorých pomník dnes stojí na námestí Markt. 18. mája 1302 povstalci povraždili francúzsku posádku a patricijov sympatizujúcich s Francúzskom. Francúzi boli odhalení tým, že nedokázali správne vysloviť slová „Schild en Vriend“ (slovensky „štít a priateľ“). Francúzsky kráľ potom vyslal do Flámska svoje jazdectvo a 11. júla došlo k bitke známej ako „bitka zlatých ostrôh“ pri meste Kortrijk. Francúzski jazdci v nej utrpeli ťažkú porážku. To mierne zlepšilo situáciu remeselníkov v Bruggách a posilnilo vládu flámskeho grófa.
V 14. storočí postihlo Bruggy okrem nepokojov a politickej nestability aj niekoľko epidémií.
V roku 1369 sa dcéra posledného flámskeho grófa vydala za burgundského vojvodu Filipa Smelého, a Flámsko sa tak zlúčilo s Burgundskom. V roku 1384 sa Bruggy stali sídlom burgundských vojvodov a začalo ďalšie obdobie rozkvetu. V tejto dobe začala ustupovať produkcia látok a do popredia sa dostal obchod s luxusným tovarom a bankové služby.
Koncom 15. storočia prišlo k postupnému zaneseniu kanálu Zwin, a Bruggy tak stratili prístup k moru, a tým i možnosť prevádzkovať námorný obchod. Vedúcu pozíciu v oblasti obchodu vo Flámsku po Bruggách prevzali Antverpy a začalo obdobie postupného úpadku Brugg. Medzinárodný obchod v Bruggách síce fungoval i ďalej, ale nikdy nie v takej miere ako v časoch najväčšieho rozkvetu.
V roku 1600 boli Bruggy len provinčným mestom a v roku 1850 dokonca najchudobnejším mestom Belgicka.
Ekonomický úpadok Brugg trval až do konca 19. storočia. Počas tohto nepriaznivého obdobia sa mesto príliš nemenilo a to je dôvod, prečo si jeho centrum dodnes uchovalo stredoveký ráz.
Na konci 19. storočia mesto začali objavovať turisti, a to čiastočne vďaka románu Georgese Rodenbacha „Bruges la morte“ („Mrtvé Bruggy“) z roku 1892.
V priebehu 20. storočia sa Bruggy stali významným turistickým centrom, ktoré navštívilo viac ako milión turistov ročne. Okrem toho sa rozvíjal priemysel a v roku 1907 začala prevádzka prístavu v Zeebrugge a bol vybudovaný kanál spájajúci tento prístav s Bruggami.
1899: pripojenie Sint-Pieters-op-den-Dijk a územia z obcí: Dudzele, Koolkerke, Lissewege a Uitkerke (+ 20,97 km² s 2 984 obyv.)
1901: pripojenie územia z obcí Heist, Lissewege, Sint-Andries et Uitkerke (+ 3,90 km² s 465 obyv.)
1932: pripojenie územia z obcí Dudzele, Lissewege et Zuienkerke (+ 5,73 km² s 732 obyv.)
1956: pripojenie územia z obcí Sint-Michiels (+ 0,16 km² s 24 obyv.)
1971: pripojenie obcí Assebroek, Dudzele, Koolkerke, Lissewege, Sint-Andries, Sint-Kruis a Sint-Michiels a územia z obcí Heist, Loppem et Oostkamp; odpojenie územia do obce Oostkerke (+ 95,54 km² s 65 903 obyv.)
1977: odpojenie územia do obce Damme (- 2,75 km² s 367 obyv.)
