Pôvodným patrociniom baziliky bolo Nanebovstúpenie Panny Márie. Svätý Prokop sa stal patrónom baziliky v roku, kedy sa pripomínalo päťstoročné výročie jeho svätorečenia, teda v roku 1704; v tomto roku dal Jan Karel, hrabě z Valdštejna, vytvoriť z presbytéria baziliky zámockú kaplnku sv. Prokopa.[4][5]
Svojim účelom je bazilika svatého Prokopa farským kostolom farnosti Třebíč-zámo a je tiej jej vlastnictvom.
Význam
Areál bývalého kláštera
Mimoriadna architektonická hodnota baziliky svätého Prokopa tkvie v tom, že v sebe spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického. Nie je to pritom stavba prechodná: prvky gotické neprekrývajú prvky románske. Hoci stavitelia chrámu vychádzali z románskej koncepcie, boli už zoznámení s gotickými prvkami a pracovali s nimi; príkladom sú masívne gotické rebrá krypty. Pritom vonkajšik veľkej apsidy je s výnimkou niekoľkých detailov takmer úplne románsky.[6]
Zaujímavosťou, ktorá vynikla až potom, čo boli múry zbavené omietok a ponechaná im len ich surová kamenná podoba, sú značky kamenárov na niektorých kvádroch. Vnútorné omietky boli odstránené na popud ďalšieho obnovovateľa kostola, architekta Kamila Hilberta. Za obnovou vôbec ale stál vtedajší třebíčsky dekan a farár zámocke farnosti František Borgiáš Doležel.
Ďalšou zaujímavosťou môže byť, že na stavbu baziliky väčšinou poslúžila miestna hrubozrnná šedá žula, len miestami – kde bol dôraz na detaily – doplnená oslavanskýmpieskovcom.[7]
