Konflikty súviseli hlavne so snahou Spojených štátov zabezpečiť si silný politický a ekonomický vplyv v oblasti, ktorú USA pokladali sa sféru svojho vplyvu už od vyhlásenia tzv. Monroeovej doktríny v roku 1823. Akékoľvek snahy latinskoamerických štátov o vymanenie sa spod tohto vplyvu a väčšiu ekonomickú či politickú nezávislosť vnímali USA ako ohrozenie svojich záujmov a vojensky voči nim zasiahli. Tento postup sa ešte utvrdil potom, ako prezident Theodore Roosevelt začal hovoriť o tzv. ideológii veľkej palice, v rámci ktorej silové presadzovanie amerického vplyvu otvorene podporoval. Termín Banánové vojny vyplýva zo spojenia medzi týmito intervenciami a zachovávaním amerických obchodných záujmov v regióne, ktorého krajiny boli navyše často posmešne označované ako banánové republiky. Mnohé z veľkých amerických korporácií tieto vojny priamo inicializovali, medzi nimi hlavne United Fruit Company, ktorá mala v Strednej Amerike obrovské zisky z produkcie banánov, tabaku, či cukrovej trstiny.
Najaktívnejším americkým veliteľom pôsobiacim v týchto vojnách bol generálmajor americkej námornej pechotySmedley Butler, ktorý to neskôr otvorene oľutoval a vo svojej knihe War is a Racket (Vojna je kšeft) o Banánových vojnách napísal, že „išlo o znásilnenie pol tucta republík v Strednej Amerike v prospech Wall Streetu“.
Prehľad konfliktov
Kuba – americká intervencia v rámci americko-španielskej vojny v roku 1898, následné vojenské okupácie krajiny v rokoch 1898 – 1902, 1906 – 1909, 1912 a 1917 – 1922
Panama – Američanmi aktívne podporované odpojenie Panamy od Kolumbie v roku 1903 a vybudovanie Panamského kanála, ktorého zóna sa až do roku 1979 nachádzala pod úplnou kontrolou USA
Nikaragua – vojenská intervencia v roku 1910, americká okupácia v rokoch 1912 – 1933