Bantustan (iné názvy: Bantu homeland, black homeland, black state alebo jednoducho homeland – domovina) je názov pre umelo vytvárané územia pre černošské obyvateľstvo v JAR (v rokoch 1959 – 1994) a v Juhozápadnej Afrike (dnešná Namíbia, v rokoch 1968 – 1989). Vytváranie bantustanov bolo súčasťou politiky apartheidu. Bolo vytvorených desať bantustanov v JAR a desať v Juhozápadnej Afrike, ktorá bola vtedy okupovaná JAR. Cieľom bolo koncentrovať príslušníkov jednotlivých etnických skupín a vytvoriť tak etnicky homogénne územia, na ktorých základe by vznikli "autonómne" národné štáty pre jednotlivé skupiny juhoafrického černošského obyvateľstva. Jednotlivé bantustany boli umelo osídľované určitým černošským kmeňom, napr. Ciskei, Transkei.
Bantustany v JAR zaberali len 13 percent rozlohy štátu, kým navrhnuté boli pre približne 75 percent obyvateľov JAR.[1]Bantu Homelands Citizenship Act (1970) declaroval, že všetci Afričania sú skôr občanmi "domovín" než samotnej JAR.[1] Niektorým z bantustanov bola udelená nezávislosť. V Juhoafrickej republike to boli Transkei, Bophuthatswana, Venda a Ciskei, kým ostatné (ako napr. KwaZulu, Lebowa a QwaQwa) dostali čiastočnú autonómiu, ale nikdy nedostali nezávislosť. V Juhozápadnej Afrike bola bantustanom Ovamboland, Kavangoland a East Caprivi udelená samospráva. Nezávislosť bantustanov nebola vo svete žiadnym štátom oficiálne uznávaná. Obyvatelia tých bantustanov, ktoré dostali nezávislosť, stratili juhoafrické občianstvo, išlo o celkovo 8 miliónov ľudí.[1] Po roku 1994 boli bantustany znovuzačlenené do Juhoafrickej republiky.[1]
Bantustany v JAR
Bantustany v Juhoafrickej republike
Celkom jestvovalo nasledujúcich desať bantustanov:
Lesotho a Svazijsko tento status nemali. Boli plne nezávislými štátmi, vznikli na základe skorších britských protektorátov; ani Botswana nepatrila do tejto kategórie.
