Bábkové divadlo s oponouNórski bábkoherciScéna z predstaveniaBudova divadla v Bratislave
Bábkové divadlo je divadlo, v ktorom sa uplatňujú bábky. Herec v bábkovom divadle sa nazýva bábkar alebo bábkoherec. Podľa skúseností umelcov z Bábkového divadla na rázcestí (BDNR) laická, ale aj odborná verejnosť "absolútne nevníma bábkové divadlo ako potencionálny priestor pre kvalitnú tvorbu pre dospelých". Podľa údajov BDNR vzniklo "za posledné 2 roky" v piatich bábkových divadlách na Slovensku celkom 8 nových inscenácií.[1] Niektoré inscenácie rozprávajú skutočné príbehy, zatiaľčo iné sú vymyslené.
História bábkového divadla siaha až do staroveku, je typickým prejavom mnohých národov, najmä Ázie a Európy. Pôvodné bábkarstvo malo prevažne kočovný charakter. Dnes už okrem tradičných foriem existujú aj "kamenné" divadlá so stálym publikom.[2]
Bábkové divadlo predstavuje špecifický druh zábavy, ktorý rozvíja tvorivosť a fantáziu človeka. Predstavenia bábkového divadla sú síce adresované najmä deťom, ale potešia aj starších divákov. Zaujímavé je, že bábky vedia vytvoriť nezvyčajný rozsah dojmov a zároveň zvládnuť oveľa náročnejšie efekty ako živí herci.[3]
Druhy bábok
Bábky sú schopné vytvoriť divadlo v malom i vo veľkom. Vyrábajú sa prevažne z tkaných látok, dreva alebo papiera. Existujú tri základné druhy bábok:
maňuška - bábka, ktorá je animovaná zdola. Bábkar je často nepriznaný, teda skrytý za bariérou, ktorú nazývame paravan. Tento typ bábky má zospodu otvor, do ktorého sa dá navliecť ruka herca. On pomocou troch prstov (dva na ručičky bábky a jeden na hlavičku) dokáže prezentovať chôdzu, charakter a aj iné vlastnosti postavy, ktoré má figúra vyjadrovať. Vodenie aj hlas maňušky bývajú väčšinou štylizované.
marioneta - bábka vodená zhora. Obyčajne býva upevnená na drôtoch alebo nitiach, ktoré sú priviazané na tyčke v tvare písmena X. Bábkar drží tyčky jednou rukou a vodí bábku po malom javisku. Druhá ruka ťahá za nitky, ktoré bývajú priviazané k rukám, kolenám, členkom alebo chrbtu.
javajka - spodom vodená divadelná bábka (vajang). Zozadu sa pripevní na tyčku (čempurita), ktorá slúži ako držadlo pre bábkara. Ten sedí za plátnom a dvoma ďalšími tenkými tyčkami hýbe rukami bábok. Diváci sedia pred plátnom. Na podobnom princípe fungujú aj tieňové bábky, ktoré vrhajú tieň na plátno.[4]
V posledných desaťročiach sa stali oveľa zložitejšími. Animatorika (počítačová elektronika na diaľkové ovládanie) sa používa na animáciu, čiže oživenie bábky (často využívané vo filmoch). Bábky sú schopné aj nepatrného pohybu, napríklad zmeny výrazu tváre. Výsledkom je komická scéna.
Okrem nich existuje množstvo súkromných bábkových divadiel, ktorých scéna, bábky a rekvizity sa zmestia do kufra a ktoré chodia priamo za divákom do škôl či nemocníc. Umelec sa vždy snaží pripravovať spontánne. Predstavenia preto často vychádzajú z priameho kontaktu s divákom.[5]
