Arménska vysočina (armén. Հայկական լեռնաշխարհ – Haykakan leřnašxarh, tur. Ermenistan Yaylasi, azerb. Ermənistan Yaylasi) je sústava horských chrbtov a lávových plošín na pomedzí Arménska, Gruzínska, Turecka, Iránu a Azerbajdžanu.
Leží južne od Malého Kaukazu, východne od Anatólskej plošiny, severovýchodne od pohoria Taurus, severne od iránskeho Zagrosu a severozápadne od Talyša a Alborza. Na okrajoch je lemovaná tromi veľkými horskými jazerami Vanské jazero, Sevan a Urmijské jazero. Aj keď na mape nie je ľahké rozpoznať rozhranie Arménskej vysočiny a okolitých geomorfologických provincií (najmä od Malého Kaukazu), geologicky sa od nich odlišuje: je totiž z veľkej časti sopečného pôvodu.[1] Leží na styku anatolskej, iránskej a eurázijskej tektonickej dosky.
Referencie
- ↑ Jiří Šlégl et al.: Světová pohoří: Asie. 288 pp. Euromedia Group, k.s., Praha, 2001. ISBN 80-242-0291-3 str. 28.
Iné projekty
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arménská vysočina na českej Wikipédii.
