Arabsko-izraelské vojny predstavujú súbor piatich ozbrojených konfliktov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. V niektorých materiáloch sa môže hovoriť o štyroch konfliktoch (vynechávajú tzv. Opotrebovávaciu vojnu) alebo o šiestich, keď navyše pridávajú ešte ako šiesty konflikt inváziu do Libanonu.
Druhá arabsko-izraelská vojna, ktorá bola súčasťou Suezskej krízy, začala izraelským útokom na Egypt 29. októbra1956, ktorý potom podporili jednotky Veľkej Británie a Francúzska. Koalícia bola však čoskoro prinútená ukončiť boj a stiahnuť sa (Izraelské jednotky opustili Sinaj v marci 1957). Vojna skončila rozpačitým výsledkom - pre Francúzsko a Veľkú Britániu znamenala katastrofu, pre Izrael veľké víťazstvo, pretože dosiahol svoj cieľ - likvidáciu vojenského potenciálu Egypta. Toto víťazstvo však bolo výrazne znehodnotené zblížením Egypta, Jordánska, Sýrie a ZSSR.
Štvrtá arabsko-izraelská vojna, tzv. Opotrebovávacia vojna začala 21. októbra1967 potopením izraelského torpédoborca Ejlat dvomi raketovými člnmi egyptského námorníctva. Pokračovala sériami lokálnych cezhraničných incidentov a útokov, ktoré však neboli spojené s klasickými frontovými bojmi a obsadzovaním krajiny. Skončila 7. augusta1970 so škodami na obidvoch stranách (pričom tie arabské boli väčšie). Na arabskej strane sa angažovali najmä Egypt, Jordánsko a arabské obyvateľstvo obsadených území.
Piata arabsko-izraelská vojna, tzv. Jomkippurská vojna prepukla nečakaným útokom Sýrie a Egypta na Izrael 6. októbra1973 a skončila nastolením prímeria 25. október1973 krvavou remízou, aj keď už v tej dobe Izrael získaval prevahu a pri dlhšom konflikte by najskôr zvíťazil (ak by nedošlo k ďalšej intervencii). V konflikte sa v obmedzenej miere angažovali tiež jednotky Iraku a Jordánska.