Anton Vrančič zo Šibenika (staršie: Wranchich de Sebenigo;maď. Verancsics Antal, chorv. Antun Vrančić) (* 29. máj 1504, Šibenik – † 16. jún 1573, Prešov) bol diplomat, kráľovský miestodržiteľ, uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál.
Životopis
Narodil sa v dalmátskom Šibeniku v chorvátskej šľachtickej rodine. Svoje univerzitné štúdia absolvoval v Padove.
V roku 1530 sa stal tajomníkom uhorského kráľa Jána Zápoľského, ktorého záujmy zastupoval aj na svojich diplomatických misách u poľského kráľa Žigmunda I., bosniaskeho beglerbega, na anglickom a francúzskom kráľovskom dvore. Po smrti Jána Zápoľského zostal po boku kráľovnej Izabely, ale v roku 1549 sa pridal na stranu Habsburgovcov a podporoval kráľa Ferdinanda I. V jeho službách pôsobil ako vyslanec v Istanbule na dvore Sulejmana I.
Najväčším diplomatickým úspechom Vrančiča bolo uzavretie Drinopolského mieru medzi cisárom Maximiliánom II. a sultánom Selimom II. v roku 1568. Touto zmluvou sa začalo približne 25-ročné obdobie mieru.
Už od mladého veku zastával aj vysoké cirkevné úrady, za kňaza bol však vysvätený až v 8. decembra 1551 a za biskupa 21. septembra 1561, svoju prvú svätú omšu odslúžil však až v roku 1569. Bol rozhodným odporcom reformácie. V rokoch 1553 – 1557 bol menovaný za biskupa v Pécsi, v tomto období však pôsobil v diplomatickej misii v Osmanskej ríši. Po návrate v roku 1557 bol menovaný za jágerskeho biskupa.
V roku 1569 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a v roku 1572 sa stal kráľovským miestodržiteľom. 25. septembra 1572 korunoval v bratislavskom dóme sv. Martina Rudolfa II. za uhorského kráľa.
V roku 1573 (5. júna) ho pápež Gregor XIII. vymenoval za kardinála, umrel však skôr, než sa o svojom vymenovaní dozvedel.
Pochovaný je v trnavskom dóme sv. Mikuláša.
Zdroj
Iné projekty
