Anne Conwayová (rodená Finchová) (* 14. december 1631, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 18. február 1679, tamže) bola anglická filozofka, patrila k okruhu Cambridgeských platonikov okolo Henryho Moora.
Hoci vychádzala z kartezianizmu, vo svojom poslednom a vrcholnom období filozofickej tvorby sa usilovala aj pod vplyvom kabalizmu o formuláciu alternatívy k dualizmu i monizmu.
Život
Narodila sa do rodiny grófa Fincha. Veľký intelektuálny vplyv mal na ňu jej nevlastný brat John Finch, ktorý študoval na Christ´s College Cambridge University. Zoznámil ju s vedúcou postavou vtedajšieho vplyvného filozofického kruhu cambridgeských platonikov, Henry Moorom. Ten sa venoval jej štúdiu – keďže ženy mali v 17. storočí prístup na univerzitné štúdiá zakázaný – prostredníctvom listov. V roku 1651 sa vydala za vikomta Edwarda Conwaya. Jej manžel ju v jej intelektuálnom úsilí podporoval. Od detstva trpela silnými bolesťami hlavy – akiste aj tento fakt mal vplyv na jej názor, že duša a telo nie sú oddelené substancie. Bola v kontakte s významnými vedcami Kráľovskej spoločnosti. Krátko pred smrťou konvertovala na kvakerstvo.
Dielo
Svoju filozofickú náuku opisuje aj v korešpondencii s Henry Moorom. Jej hlavným a jediným dielom bola práca The Principles of the Most Ancient and Modern Philosophy. Posmrtne vyšla v angličtine v roku 1692, jej latinský preklad vyšiel v roku 1690 pod názvom Principia philosophiae antiquissimae et recentissimae de Deo, Christo et Creatura id est de materia et spiritu in genere (anglický originál sa stratil). V nej vysvetľuje svoj trojstupňový metafyzický systém, postupujúci od Boha, cez Krista k Stvorenstvu (Creature). Na konci života sa zoznámila s Van Helmontom, ktorý jej dielo sprostredkoval Gottfriedovi Willhelmovi Leibnizovi. Pojem monády uviedla do filozofie práve Anne Conway, Leibniz náuku o monádach rozpracoval v Monadológii.
Hoci jej dielo vyšlo tlačou, nadlho – podobne ako viaceré ďalšie filozofky v histórii – upadla do zabudnutia. A to aj napriek tomu, že svojimi súčasníkmi bola považovaná za ženu „učenú na svoje pohlavie nevídane“. Predmetom sústredného záujmu historičiek a historikov filozofie sa stala len v období posledných dvadsiatich rokov, keď vychádza jej korešpondencia s Moorom, Princípy i jej intelektuálna biografia.
Referencie
- HUTTON, Sarah. 2004. Anne Conway : A Woman Philosopher. Cambridge UP.
Externé odkazy
