André Lwoff
André Michel Lwoff (* 8. máj 1902, Ainay-le-Château, Francúzsko – † 30. september 1994, Paríž)[1][2][3] bol francúzsky mikrobiológ, virológ, genetik a protozoológ. V roku 1965 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objav genetickej regulácie proteosyntézy (spolu s Françoisom Jacobom a Jacquesom Monodom),[4] teda syntézy tzv. provírusov. To sú vírusy, ktorých nukleová kyselina sa v určitom štádiu životného cyklu vkladá do genómu hostiteľskej bunky.[5] Bol prvým biológom, ktorý jasne vymedzil molekulárne a biochemické rozdiely medzi vírusmi a ostatnými formami života.[6] ŽivotopisBol žiakom protistológa Edouarda Chatona, ktorý kedysi zaviedol pojmy prokaryota a eukaryota. Ten ho priviedol k skúmaniu diverzity protistných organizmov, ale Lwoff sa nakoniec vydal iným smerom, na skúmanie vírusov. Najprv skúmal problém lyzogénie, teda situácie, kedy vírus hostiteľskú bunku neničí, ale volí stratégiu tzv. provírusu a integruje sa do hostiteľskej DNA. Roku 1953 pri tej príležitosti prvýkrát vírusy definoval, zatiaľ predbežným spôsobom. Potom, platený Americkou národnou nadáciou pre postihnutých detskou obrnou, presunul svoj záujem na štúdium poliovírusov. Výsledkom bol okrem iného článok Poňatie vírusu z roku 1957, v ktorom vírusy prvýkrát jednoznačne odlíšil od baktérií. Lwoff vírus definoval ako výhradne nebunkovú entitu obsahujúcu iba jeden druh nukleovej kyseliny uzavretý v proteínovom obale, entitu, ktorá sa nedokáže množiť delením ako bunky, čo ju núti byť vnútrobunkovým parazitom. Definoval tiež niektoré základné pojmy súčasnej virológie ako profág, provírus, virión, alebo kapsida.[6] Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku André Lwoff na českej Wikipédii.
Information related to André Lwoff |