Adygejčina (адыгэбзэ ) (iné názvy: adygčina, západná čerkeština, dolnoadygejčina, dolná čerkeština, čerkeština ) je jazyk zo severozápadnej vetvy kaukazských jazykov . Typologicky sa adygejčina zaraďuje medzi aglutinačné jazyky, využívajúce v tvarosloví a gramatike hojnosť predpôn a prípon .
Spisovný jazyk je založený na temirgojevskom nárečí.
Adygejčinou ako rodným jazykom hovorí približne 300 000 osôb, z toho cca 130 000 osôb na pôvodnom území v Adygejskej republike a v Krasnodarskom kraji , ktoré sú dnes súčasťou územia Ruska . Ďalšie skupiny Adygejcov sú rozptýlené na území Austrálie , Egypta , Francúzska , Nemecka , Izraela , Iraku , Jordánska , Severného Macedónska , Holandska , USA a Turecka , kde sa nachádza najväčšia diaspóra Adygejcov žijúcich mimo územia Ruska.
Adygejská arabská abeceda 1918-1927 Adygejská latinská abeceda 1927-1938 Písaná podoba adygejčiny sa začala rozvíjať až po Veľkej októbrovej revolúcii . Do roku 1927 sa na zápis adygejčiny používalo prispôsobené arabské písmo , ktoré bolo následne nahradené latinkou . Od roku 1938 sa adygejčina píše upravenou azbukou .
Adygejčina, ako aj ostatné kaukazské jazyky , je bohatá na spoluhlásky a ich zhluky, naopak je chudobná na samohlásky .
Dnešná adygejská abeceda a názvy písmen:
А а
а
Б б
бы
В в
вы
Г г
гы
Гу гу
гуы
Гъ гъ
гъы
Гъу гъу
гъуы
Д д
ды
Дж дж
джы
Дз дз
дзы
Дзу дзу
дзуы
Е е
йэ
(Ё ё)
йо
Ж ж
жы
Жъ жъ
жъы
Жъу жъу
жъуы
Жь жь
жьы
З з
зы
И и
йы
Й й
йы кIаку
К к*
кы
Ку ку
куы
Къ къ
къы
Къу къу
къуы
КI кI**
кIы
КIу кIу
кIуы
Л л
лы
Лъ лъ
лъы
ЛI лI
лIы
М м
мы
Н н
ны
О о***
уэ
П п
пы
ПI пI
пIы
ПIу пIу
пIуы
Р р
ры
С с
сы
Т т
ты
ТI тI
тIы
ТIу тIу
тIуы
У у
уы
Ф ф
фы
Х х
хы
Хъ хъ
хъы
Хъу хъу
хъуы
Хь хь
хьы
Ц ц
цы
Цу цу
цуы
ЦI цI
цIы
Ч ч
чы
ЧI чI
чIы
Ш ш
шы
Шъ шъ
шъы
ШI шI
шIы
ШIу шIу
шIуы
Щ щ
щы
(Ъ ъ)
пытэ тамыгь
Ы ы
ы
(Ь ь)
шъэбэ тамыгь
Э э
э
(Ю ю)
йыу
(Я я)
йа
I
Iы
Iу
Iыу
Gramatika
Podstatné meno rozlišuje 4. pády (nominatív , genitív , akuzatív a ergatív ), privlastnenie, príslušnosť k niečomu a v jednotnom čísle , určité a neurčité skloňovanie.
K slovesu sa pripisujú afixy osoby (podmetu a predmetu ), čísla, času, spôsobu, príslušnosti k podmetu , afixy vyjadrujúce okrem iného vynútenosť, možnosť a vzájomnosť deja a zvratnosť, ďalej predpony miestne, smerové a iné. Tým vzniká zložitý zložený slovesný celok, ktorý je v mnohých prípadoch samostatnou vetou. Prechodné slovesá majú ergatívne väzby.
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adygejština na českej Wikipédii.
