HMS A1 je britskáponorka triedy A, ktoré boli prvými ponorkami skonštruovanými v Spojenom kráľovstve. Bola prvou z triedy A ponoriek a jediná ktorá mala jeden torpédomet.
A1 bola dvakrát potopená, v roku 1904 sa na nej stala prvá nehoda v histórii ponoriek, pri tejto nehode zahynula celá posádka. Po tejto nehode bola vylovená a znova sa potopila v roku 1911, tentoraz sa v nej nenachádzala posádka. Vrak bol objavený v roku 1989 a dnes je na zozname chránených vrakov.
Vznik a vývoj
Pôvodne vychádzali z amerického typu Holland, ktorý v britskom loďstve zaviedli roku 1901. A1 predstavovala mierne predĺžený typ Holland, ale od A2 sa začínala séria oveľa väčších ponoriek. Boli zároveň prvými ponorkami vybavenými kužeľovitou vežou, ktorá bola jej najväčším vylepšením, uľahčujúcou plavbu na rozbúrenom mori. Spočiatku mali len jeden torpédomet, ale od A5 pribudol na prove ešte jeden. Tieto ponorky mali kombinovaný pohon zložený z benzínového a elektrického motora, ale A13 neskôr vybavili dieselovým motorom. Túto triedu stavali v lodenici Vickers. Umožnila britskému loďstvu zdokonaliť ponorkovú doktrínu a získať operačné skúsenosti. V rokoch 1902 – 1905 postavili 13 týchto ponoriek, niektoré z nich zotrvali v službe aj počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918, ale len v úlohe civilných plavidiel.
Potopenie, vylovenie, strata a objavenie
A1 bola nešťastne potopená 18. marca 1904 pri cvičnom útoku na HMS Juno nárazom do pravej časti veže loďou SS Berwick Castle, ktorá bola na ceste z Southamptonu do Hamburgu. Potopila sa iba do hĺbky 12 m ale voda zaplavila palubu a celá posádka sa utopila. Následkom tejto nehody sa celá britská ponorková flotila vybavila vodotesným uzáverom v spodnej časti veže ponoriek.
18. apríla 1904 bola vylovená, opravená a zaradená znovu do aktívnej služby. Nasledoval výbuch benzínu v auguste 1910. Následkom tejto nehody bola prevelená ako testovacia ponorka. O rok neskôr sa stratila keď bola bez ľudskej posádky riadená automatickým pilotom. Aj keď bolo miesto jej potopenia známe všetky pokusy o nájdenie vraku zlyhali. V roku 1989 vrak objavil miestny rybár asi 5 míľ od Bracklesham Bay. Pri potopení bola iba čiastočne zaplavená, čo spôsobilo jej neustály pohyb v miestnych vodných prúdoch. 26. novembra 1998 bol vrak zapísaný do zoznamu chránených vrakov.