Do Kanady emigroval v roku 1937. Vo vojne už bojoval ako kanadský vojak. V roku 1945 začal organizovať banskú spoločnosť. Začiatkom päťdesiatych rokov založil spoločnosť Denison Mines Limited, ktorá sa časom stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete.[chýba zdroj]
Š. B. Roman bol hrdým a uvedomelým gréckokatolíkom. Aj vďaka jeho úsiliu vznikla v roku 1980 Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Z väčšej časti financoval aj výstavbu jej katedrály - Katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorá bola postavená podľa vzoru cerkvi v jeho rodnej dedine Veľký Ruskov.
Celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť. Dostal viacero vyznamenaní:
Pápežské vyznamenanie: Rad veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého.
Kanada: Vyznamenanie kanadskej vlády - Rad Kanady. Čestný doktorát troch kanadských univerzít.
Nemecko: Cena Karola IV.
Slovensko: Slovenské vyznamenania dostal Š. B. Roman až posmrtne. V roku 1990 mu predsedníctvo SNR udelilo Národnú cenu SR in memoriam. V roku 1995 prezident SR, Michal Kováč, udelil Š. B. Romanovi najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.
V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica a takisto v martinskom Záturčí je po ňom pomenovaná ulica. V Trebišove je po ňom pomenované námestie.
Storočnica a pocta
Matica slovenská odhalila Štefanovi Boleslavovi Romanovi pri príležitosti je storočnice bustu v Aleji národných dejateľov v Martine[1] a bol tiež vytvorený dokumentárny film Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu.[2]
26. októbra 2022 usporiadala Matica slovenská vedecký seminár o Štefanovi Boleslavovi Romanovi v Martine
Matica slovenská (Krajanské múzeum Matice slovenskej) v spolupráci s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s MO MS Prievidza vydalo z tejto konferencie zborník s názvom Život a dielo Štefana Boleslava Romana.
Slovenská pošta pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Romana vydala poštovú známku s jeho podobizňou[3]
↑MATUŠKOVÁ, Veronika. Prvú bustu Štefana Boleslava Romana na Slovensku odhalili v matičnej Aleji dejateľov [online]. 2021-10-04, [cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
↑Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu Slovákov [online]. [Cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
↑Slovesnká pošta, a.s.. POFIS - Katalóg - Produkty - 100. výročie narodenia Štefana Romana [online]. pofis.sk, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.