Ing. arch. Štefan Ďurkovič (* 1. jún 1929, Tovarníky – † 25. máj 1996, Bratislava)[1] bol slovenský architekt.[1]
Životopis
Narodil sa 1. júna 1929 v Tovarníkoch. Vyštudoval architektúru na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pod vedením Emila Belluša.[2][1] Po štúdiu pôsobil vo viacerých projektových ústavoch. Najdlhšie v rokoch 1967 – 1993 v Štátnom výskumnom, projektovom a typizačnom ústave. Spolupracoval prevažne so Štefanom Svetkom na súťažiach i na urbanistických a architektonických projektoch najmä v oblasti bytovej a občianskej výstavby.[3]
K jeho vlastným dielam patrí napríklad Kartografický ústav v Krasňanoch a administratívna budova na Laurinskej ulici.[3]
Významné práce
- Sídlisko „Februárka“ na Račianskej ulici, Bratislava (1957)
- Budova Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici, Bratislava (1964)
- Účelové zariadenie Úradu vlády Slovenskej republiky Hotel Bôrik, Bratislava (1967)
- Radové rodinné domy, Fialkové údolie, Bratislava (1968)
- Hotel Liptov, Jasná (1971)
- Polyfunkčný bytový dom Pentagon, Bratislava (1973)
- Sídlisko „Medzi Jarkami“, Podunajské Biskupice, Bratislava (1973)
- Reprezentačné zariadenie Javorina, Vysoké Tatry (1973)[4]
- Hotel Crowne Plaza, Bratislava (1989)
Referencie
- ↑ a b c Ďurkovič Štefan. In: Register modernej architektúry OA HÚ SAV [online]. register-architektury.sk, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online.
- ↑ Ďurkovič Štefan. In: Zoznam absolventov [online]. Bratislava: Slovenská technická univerzita : Stavebná fakulta, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Štefan Ďurkovič [online]. www.archiweb.cz, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ing. arch. Štefan Ďurkovič [online]. Slovenská komora architektov, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online.
Literatúra