Šimon Peres (hebr.: שמעון פרס, narodený ako Szymon Perski; * 2. august 1923 Wiszniew, Poľsko – † 28. september 2016 Ramat Gan, Izrael) bol izraelský politik a štátnik. Bol deviatym prezidentom Izraela v rokoch 2007 až 2014. Dvakrát pôsobil ako predseda vlády Izraela a dvakrát ako minister vnútra. Dvanásťkrát bol členom vlády a v politike pôsobil 66 rokov. Prvý raz bol do izraelského parlamentu Knesetu zvolený v roku 1959 a okrem 3 mesačnej prestávky v roku 2006 tam pôsobil nepretržite do roku 2007, kedy bol zvolený za prezidenta, v tejto funkcii pôsobil ďalších 7 rokov. V roku 2014, kedy odišiel do dôchodku, bol vtedajšou najstaršou hlavou štátu na svete. Bol považovaný za posledného aktívneho predstaviteľa generácie politikov, ktorá zakladala Izrael.[1]
Od mladého veku vynikal ako výborný rečník. Od 40. rokov 20. storočia zaujímal miesto v diplomatických a vojenských službách novovznikajúceho židovského štátu. Jeho prvý vyšší vládny post bola pozícia zástupcu ministra obrany v roku 1952, ktorú dosiahol vo veku 28 rokov. Od roku 1953 do roku 1959 pôsobil ako minister obrany. Od roku 1956 sa podieľal na príprave historických Sèvreských protokolov. V roku 1994 získal spolu s Jicchakom Rabinom a palestínskym lídrom Jásirom Arafatom Nobelovu cenu mieru za úspešné mierové rozhovory, ktorých sa zúčastnil ako minister zahraničných vecí. Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínou však napokon zlyhali.
V priebehu politickej kariéry pôsobil postupne vo viacerých politických stranách – Mapaj (1959 – 1965), Rafi (1965 – 1968), Strana práce (1968 – 2005) a Kadima (2005 – 2016).
Ovládal jidiš, poľský, francúzsky, anglický, ruský a hebrejský jazyk.
Zomrel po masívnej mŕtvici, po dvoch týždňoch hospitalizácie v lekárskom centre Sheba v blízkosti Tel Avivu 28. septembra 2016.[2]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šimon Peres
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shimon Peres na anglickej Wikipédii.
Predsedovia vlády Izraela |
|---|
| |
.jpg)
