PROFILPELAJAR.COM

	Şehzade Bayezid
	osmanský princ
Narodenie	1525; Istanbul, Osmanská ríša
Úmrtie	25. september 1561 (35 – 36 rokov); Kazvin, Safíjovská riša
Rodičia	Süleyman I.; Hürrem Sultán
Deti	Şehzade Orhan; Şehzade Osman; Şehzade Mahmud; Şehzade Mehmed; Şehzade Abdullah; Fatma Sultan; Hadice Sultan; Ayşe Sultan; Hanzade Sultan
	Biografický portál

Şehzade Bayezid (* 1525, Istanbul, Osmanská ríša – † 25. september 1561, Kazvín, Safíjovská ríša) bol osmanský princ, a bol synom sultána Süleymana I. a jeho legálnej manželky Hürrem Sultan.^[1] Po smrti troch Süleymanových synov ostali nažive len Bayezid a Selim. Bayezid mal dobrú zručnosť a vedomosť vo vojenských taktikách. Po smrti Şehzade Mustafu (ktorý bol jeho konkurentom o osmanský trón) sa Bayezid stal najžiadanejším nástupcom na trón v celej Osmanskej ríši ako aj u vojska. V 50. rokoch 16. storočia, keď Süleymanovy pomaly ťahalo na 60 rokov, boli boje o trón medzi Bayezidom a Selimom evidentné. Bayezid padol v nepriazeň svojho otca - ktorý bol rozzúrený Bayezidovou neposlušnosťou prameniacou približne z rovnakých rokov - na rozdiel od svojho brata Selima (ktorý sa nakoniec stal Selimom II.). Po tom čo bol porazený v bitke blízko Konye v roku 1559 Selimom a Sokollom Mehmetom Pašom (s pomocou sultánskej armády) utiekol do susednej Safíjovskej ríše, kde bol bohato prijatý Tahmáspom I. V roku 1561 však Tahmásp na trvalom naliehaní sultána počas exilu svojho syna a po niekoľkých veľkých platbách dovolil sultánovi, aby Bayezida popravili jeho vlastný agenti.

Pozadie

Bayezid sa narodil v Konštantínopole (Istanbul) v roku 1525 počas vlády jeho otca Süleymana I. Jeho matkou bola Hürrem, dcéra ortodoxného kňaza, ktorá bola v tom čase sultánovou konkubínou. V čase narodenia mal Bayezid štyroch starších vlastných bratov, Mehmeda (narodený 1521), Abdullaha (narodený 1522), Selima (narodený 1524). Taktiež mal jedného nevlastného brata Mustafu (narodený 1515). V roku 1533 alebo 1534 porušil sultán tradíciu a oženil sa s Bayezidovou matkou, Hürrem.^[2]

Ako kázali pravidlá, Bayezid bol poslaný do provincie ako guvernér, aby získal administratívne skúsenosti. Bayezid sa stal guvernérom Anatólskej privincie. Avšak v roku 1553, počas otcovej 12. kampane do Nachičevanska (časť moderného Azerbajdžana) bol pridelený do Edirne (t. j. Osmanské hlavné mesto Rumélie, ktoré bolo európskym územím Osmanskej ríše), počas absencie otca. Počas tejto kampane bol Şehzade Mustafa na sultánov príkaz popravený. Správy o poprave spôsobili nepokoje na celom území ríše.

Boj o trón

Süleyman mal šesť synov. Jeho druhý a tretí syn, Mehmed a Abdullah, zomreli príliš skoro; v roku 1543, respektíve 1526. Po poprave Mustafu (ktorý bol najbližšie k trónu) v roku 1553 a smrti Cihangira (najmladší brat, ktorý trpel krivicou), boli v boji o trón už len dvaja synovia: Selim (budúci Selim II.) a Bayezid. Selim bol guvernérom Manisy a Bayezid guvernérom Kütahye, čo sú dve mestá v takmer rovnakej vzdialenosti od hlavného mesta Istanbul.

Keď Süleymanovi tiahlo na 60 rokov, boje medzi Selimom a Bayezidom boli evidentné. Süleyman sa preto rozhodol poslať ich do iných provincií. Selim bol poslaný do Konye a Bayezid do Amasye, tým pádom boli vzdialený od Konštantínopola, ale stále narovnako. Selim rýchlo poslúchol a okamžite sa presťahoval do Konye. Ale k zdeseniu svojho otca Bayezid poslúchol až po veľkom váhaní. Nahnevaný Süleyman obvinil Bayezida z toho, že je povstalcom, a podporoval jeho staršieho syna Selima. Selim v spolupráci so Sokollom Mehmetom Pašom (budúcim veľkovezírom) a ďalšou pomocou od otcovej armády porazil svojho brata v občianskej vojne.

Útočisko u Safíjovcov

Bayezid sa vrátil do Amasye a utiekol s jeho synmi a malým vojskom ku Safíjovcom. Na jeseň 1559 sa Bayezid dostavil do Safíjovského mesta Jerevan, kde ho s veľkou úctou prijal guvernér tohoto regiónu. O nejaký čas neskôr sa dostavil do Tabrízu, kde ho prijal šáh Tahmásp I. Aj keď Tahmásp I. spočiatku z celého srdca privítal Bayezida, vrátane slávnostných večierkov na jeho počesť, neskôr ho na žiadosť sultána Süleymana uväznil.^[3] Süleyman aj Selim vyslali vyslancov do Perzie, aby presvedčili šáha, aby popravil Bayezida. Vyslanci naďalej pokračovali v cestovaní medzi Istanbulom a Kazvinom nadchádzajúci jeden a pol rok. 16. júla prišlo posledné osmanské veľvyslanectvo, ktorého formálnou úlohou, rovnako ako predchádzajúcich veľvyslanectiev bolo pokúsiť sa vrátiť Bayezida do Istanbulu.^[4] Ako uviedol profesor Colin P. Mitchell, medzi nich patrili Khusrau Paša (guvernér Vanu), Sinan Paša, Ali Aqa Chavush Baši a družina dvesto úradníkov. V liste, ktorý donieslo veľvyslanectvo, vyhlásil Süleyman svoju pripravenosť opätovne potvrdiť Amasyjskú zmluvu (1555) a začať novú éru vzťahov medzi osmanmi a safídmi. Süleyman na všetkých veľvyslanectvách taktiež daroval Tahmáspovi veľa darov. Súhlasil tiež s Tahmáspovou požiadavkou zaplatiť mu za odovzdanie Bayezida 400 000 zlatých mincí. Nakoniec, 25. septembra 1561, Bayezid a jeho štyria synovia boli odovzdaní Tahmáspom a popravení v okolí hlavného mesta Safíjovcov, v Kazvine osmanským katom, Ali Aqa Chavushom Bašim, prostredníctvom garoty.^[5]

Rodina

Bayezid mal deväť detí. Všetky jeho deti mali rôzne matky.

Synovia

Bayezid mal päť synov:

Şehzade Orhan (1543 - 1561)
Şehzade Osman (1545 - 1561)
Şehzade Abdullah (1548 - 1561)
Şehzade Mahmud (1552 - 1561)
Şehzade Mehmed (1559 - 1561)

Dcéry

Bayezid mal štyri dcéry:

Fatma Sultan
Hadice Sultan
Ayşe Sultan
Hanzade Sultan

V populárnej kultúre

V televíznom seriáli Sultán si Bayezida zahral turecký herec Aras Bulut İynemli.

Referencie

↑ "The Imperial House of Osman: Genealogy". Archived from the original on May 2, 2006.
↑ Kinross, Patrick (1979). The Ottoman centuries: The Rise and Fall of the Turkish Empire. New York: Morrow. ISBN 978-0-688-08093-8. p, 236.
↑ Faroqhi, Suraiya N.; Fleet, Kate (2012). The Cambridge History of Turkey: Volume 2, The Ottoman Empire as a World Power, 1453–1603. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 978-1316175545. Tahmasp, thus presented with the opportunity to take revenge for the reverse flight of his own brother some years before, received Bayezid with great honour, as Suleyman had Alkas Mirza
↑ Mitchell 2009, p. 126.
↑ Joseph von Hammer: Osmanlı Tarihi Vol II (condensation: Abdülkadir Karahan), Milliyet yayınları, İstanbul. p 36-37