Čalovec
obec
Reformovaný kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	108 m n. m.
Súradnice	47°49′07″S 17°59′01″V / 47,8186°S 17,9836°V / 47.8186; 17.9836
Rozloha	23,21 km² (2 321 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 122 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	48,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Starosta	Zoltán Molnár[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	946 02
ŠÚJ	501085
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Čalovec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Čalovec (maď. Megyercs) je obec na Slovensku v okrese Komárno.

Čalovec je významné archeologické nálezisko s nálezmi urnfieldskej kultúry, keltským pohrebiskom, osadami z doby rímskej a avarskej a slovanskou osadou z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Dedina bola prvýkrát písomne spomenutá v roku 1268 ako Megerch. Až do 17. storočia patril Megerch k panstvu hradu Komárno^[4] a bol pod správou zemepána. V roku 1549 tu bolo zaznamenaných osem pórt (slovom brána alebo porta sa rozumel iba celý poddanský grunt, na ktorom žila jedna (alebo viac) poddanská rodina (domácnosť), ktorá mala určitý hnuteľný majetok a ktorá dočasne (pre požiare, živelné pohromy) alebo trvale nebola taká chudobná, žeby štátnu daň nemohla platiť).

V roku 1699 dedina prešla do vlastníctva Zičiovcov, neskôr tiež rodov Demjén, Dancsy, Magyary a ďalších. Až do 19. storočia v dedine dominovali rozsiahle nivy, ktoré boli vhodné na rybolov, ale nie na poľnohospodárstvo. Až na základe úpravy riečnych tokov a vybudovaní prvých hrádzí v okolí, bolo v 19. storočí možné veľké časti pôdy vysušiť a premeniť na ornú pôdu.

Do roku 1918 patrila obec do Komárňanskej župy v Rakúsko-Uhorsku, potom patrila obec Česko-Slovensku. Výsledkom prvej arbitráže vo Viedni bola v rokoch 1938 až 1945 opäť súčasťou Maďarska.

Po druhej svetovej vojne došlo k výmene obyvateľstva, pri ktorej emigrovalo do Maďarska 71 rodín, ktoré nahradili maďarskí Slováci. V roku 1950 bol Čalovec elektrifikovaný. V roku 1965 bola celá komunita ťažko zasiahnutá katastrofickými povodňami Dunaja, povodňová voda siahala až do výšky 1,5 m. Domy boli zničené od základov. Ako dočasné ubytovanie boli poskytnuté poštovné vagóny. Za pomoci vtedajšej ČSSR sa dal Čalovec prestavať.

• Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1801-1802. Výrazne bol neorománsky upravený v rokoch 1870-1877, keď vzniklo súčasné priečelie s vežou. V roku 1970 bola loď kostola prakticky odznova postavená, rešpektujúc jej pôvodný vzhľad. Interiér kostola je plochostropý.^[5] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a oblúčkovým vlysom. Veža z priečelia vyrastá vo forme rizalitu, v hornej časti je oktogonálna, ukončená ihlancovou helmicou. V roku 1923 bol posvätený zvon.

• 
  Reforovaný kostol
• 

• 
  2012
• 
  2013
• 

V obci evidujú 2 bocianie hniezda, na hlavnej ceste aj dhlšie hniezdia bociany. V roku 2015 mali 5 mláďat.^[6]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čalovec

• Oficiálna stránka obce

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čalovec na nemeckej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.