Óndra Łysohorský, vlastným menom doc. PhDr. Ervín Goj (* 6. júl 1905, Frýdek – † 19. december 1989, Bratislava), bol básnik píšuci básne v lašskom nárečí, ktoré pozdvihol na básnický jazyk, ale aj v nemčine a v ruštine.
Navštevoval Nemecké gymnázium v Ostrave a neskôr študoval francúzštinu, nemčinu a češtinu na Nemeckej univerzite v Prahe. Usadil sa na Slovensku, kde pôsobil ako stredoškolský profesor v Kremnici, Trnave a Bratislave.
Od roku 1939 žil v Sovietskom zväze, kde sa pripojil k česko-slovenskej vojenskej jednotke a bol osobným učiteľom francúzštiny generála Ludvíka Svobodu.
V 50. rokoch sa stal vedúcim katedry jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru v rokoch 1966 a 1970.
Dielo
- Spjewajuco piaść (1934)
- Hłos hrudy (1935),
- Wybrane wérše (1936),
- Lašsko poezyja (1931 – 1937),
- Aj lašske řéky płynu do mořa, antológia (1958),
- Jediný pohár. Výbor z veršů (1964),
- Lašsko poezyja 1931 – 1977, súborné dielo pod patronátom UNESCO (1988)
Preklady
- Štyri zbierky vyšli počas jeho pobytu v ZSSR v preklade laureáta Nobelovej ceny Borisa Pasternaka, Mariny Cvetajevovej a iných básnikov
- Песнь о матери / Pesň o materi
- Земля моя / Zemľa moja
- Песни о солнце и земле / Pesni o solnce i zemle
- Стихотворения / Stichotvorenija
- Brázdou k vesmíru Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1960, v preklade Štefánie Pártošovej a Ľubomíra Feldeka
- Korom, te légy a mérce, 1962
Externé odkazy
