Železné hory sú geomorfologický celok vo východných Čechách, ktorý je súčasťou Českomoravskej vrchoviny. Má rozlohu 580 km²[1], strednú nadmorskú výšku cca 450 m n. m.[2] a jeho najvyšším vrcholom je Vestec dosahujúci nadmorskú výšku 668 m n. m.[3]
Charakteristika
Železné hory sa dajú charakterizovať ako plochá vrchovina s trojuholníkovým pôdorysom pretiahnutá od juhovýchodu k severozápadu zhruba medzi Ždírcom nad Doubravou, Skutečom a Týncom nad Labem, vystupujúca na juhu príkro a na severe pozvoľna z okolitej krajiny.
Geológia
Železné hory patria medzi geologicky najpestrejšie a najzložitejšie územia v Česku. Na relatívne malej ploche sú zastúpené prakticky všetky geologické formácie (od prahorných až po štvrtohorné), ktoré poznáme z ostatných oblastí Českého masívu.
Pri prieskumoch bolo v lokalite Železných hôr zistených viac ako 100 druhov hornín.
Krajina
Z prevažnej časti mierne zvlnená krajina pokrytá pestrou mozaikou lesov, lúk, pasienkov, polí a drobných sídiel návštevníka miestami prekvapí dramatickými scenériami roklín, skalísk a dravých potokov, krasovými útvarmi vo vápencoch, neobvyklým množstvom zrúcanín hradov a pevností či radom nádrží na jedinej rieke. Dôležitú úlohu lesov podčiarkuje niekoľko významných pamätných stromov a tiež pralesný komplex Polom.
Zvlášť vo východnej polovici Železných hôr sa dochovalo množstvo pôvodných zrubových stavení, ktoré dotvárajú atmosféru tejto jedinečnej časti Českomoravskej vrchoviny.
Názov Železné hory súvisí s výskytom a dolovaním železnej rudy a v 13. až 18. storočí bol používaný iba pre ich, z dnešného pohľadu, severozápadnú časť zhruba od rieky Labe po Lichnice.
Sporná hranica Železných hôr
Dnešná hranica Železných hôr jasne vystupuje z geologických máp. Väčšina kartografických máp chybne a proti logike posúva hranice Železných hôr ďalej k východu až takmer ku Svratke, ale podľa mnohých geológov v čele s RNDr. Jindřichom Vodičkom CSc., ktorý sa intenzívne Železnými horami zaoberal celý život, vedie východná hranica Železných hôr približne údolím potoka Jánuše a potom údolím Chrudimky k Hlinsku, odtiaľ pokračuje k severovýchode smerom k Skuteči a odtiaľ k Vrbatovmu Kostelcu. Za najvyšší vrchol teda nemožno považovať Pešavu, ako je často uvádzané, ale Vestec.[3] Súčasťou Železných hôr je aj Chránená krajinná oblasť Železné hory vyhlásená na ploche 284 km² roku 1991.
Vymedzenie geomorfologického celku sa trochu rozchádzajú v otázke jeho juhovýchodnej hranice; zelene znázornená tiež CHKO Železné hory
Podľa platného geomorfologického členenia zasahujú Železné hory východne od Hlinska do oblasti Kameniček a ich najvyšším bodom je vrch U oběšeného 737 m n. m.
Najvyššie vrcholy
Vestec - 668 m n. m. (nie Pešava zo susedných Žďárskych vrchov)
