Choceň – Litomyšl |
železničná stanica Choceň |
Základné informácie |
---|
Číslo trate | 018 |
---|
Prevádzkovateľ | SŽDC |
---|
Dĺžka | 23,7 km |
---|
Parametre trate |
---|
Rozchod | 1 435 |
---|
Počet koľají | 1 |
---|
Traťová trieda | C3 (Vysoké Mýto - Litomyšl C2) |
---|
Napájacia sústava | neelektrizovaná trať |
---|
Max. sklon | 15 ‰ |
---|
Max. rýchlosť | 60 km/h |
---|
Priebeh trate |
---|
|
0,000
|
Choceň
|
|
|
trať do Týniště nad Orlicí
|
|
|
trať do Prahy
|
|
2,616
|
Dvořisko
|
|
4,849
|
Slatina u Vysokého Mýta
|
|
|
Loučná
|
|
7,809
|
Vysoké Mýto
|
|
8,660
|
Vysoké Mýto město
|
|
11,985
|
Džbánov
|
|
14,304
|
Hrušová
|
|
15,241
|
Cerekvice nad Loučnou
|
|
|
Loučná
|
|
16,380
|
Cerekvice nad Loučnou zastávka
|
|
18,801
|
Řídký
|
|
19,742
|
Tržek
|
|
21,383
|
Litomyšl-Nedošín
|
|
|
Loučná
|
|
22,542
|
Litomyšl zastávka
|
|
23,744
|
Litomyšl |
|
Železničná trať Choceň – Litomyšl (číslo 018) je jednokoľajová regionálna trať z Chocne cez Vysoké Mýto do Litomyšle.
Dejiny
List povolenia Františka Jozefa Prvého z 21. augusta 1881 daný ku stavbe a užívaniu miestnych železníc (okrem iných) z Chocně do Litomyšl prepožičiaval koncesiu privát. rakúskej železnici štátnej. Spoločnosť jest povinná stavbu železníc do konca roka 1882 dovŕšiť, všeobecnú jazdu po nich uvaliť a po všetok čas koncesie neprerušene po nich jazdiť.[1]
Dráhu vlastnila Rakúska spoločnosť štátnej dráhy od októbra 1882 až do svojho zoštátnenia 1. januára 1908.
V roku 1958 bola vykonaná zmena zaústenia koľaje do stanice Choceň.
Po roku 2000
Medzi Vysokým Mýtom a Litomyšl vedie v súbehu s cestou I/35, čo v kombinácii s nižšou rýchlosťou viedlo k snahám o zastavenie osobnej dopravy.
Po roku 2000 pribúdali spoje v kratšom úseku Choceň - Vysoké Mýto, litomyšlský úsek stagnoval; po roku 2010 objednával Pardubický kraj cez 20 párov spojov do Vysokého Mýta, súčasne však v rámci tzv. optimalizácie dopravy presadzoval zastavenie osobnej dopravy do Litomyšle. Proti tomu sa zdvihli občianske protesty, najmä petícia organizovaná stranou Věci veřejné.[2] Na ďalších rokovaniach zástupcovia kraja zámer zmiernili a presadili medzi Vysokým Mýtom a Litomyšlou obmedzenia z desiatich párov vlakov na päť (zvyšok nahradený autobusmi) a petície označili za "zbytočné".[3]
Stanice na trati
V roku 1900 boli podľa vtedajšieho cestovného poriadku v prevádzke tieto stanice:
Slatina-Strakov, Vysoké Mýto, Vysoké Mýto zast., Džbánov, Česká Hrušová, Cerekvice-Č. Hruš., Cerekvice, Řídky, Tržek, Nedošín, Litomyšl.
Nadväzujúce trate
V Chocni nadväzujú trate:
Referencie
- ↑ List povolení č.107/1881 Sb. ze dne 21. srpna 1881
- ↑ Názory čtenářů na rušení vlakových spojů Svitavský deník, 1. 4. 2011.
- ↑ Petice za železnici byly zbytečné, vzkázal kraj Orlický deník, 19. 5. 2011.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Choceň–Litomyšl na českej Wikipédii.
Externé odkazy