|
| Druh skladby | orchestrálny piesňový cyklus |
|---|
| Vznik | 1948 |
|---|
| Približná dĺžka | 21 minút |
|---|
| Inštrumentácia |
|---|
Nástroje zapojené do hry:
- pikola,
- 3 flauta,
- 2 hoboje,
- anglický roh,
- 2 klarinety,
- basklarinet,
- 2 fagoty,
- kontrafagot,
- 4 lesné rohy,
- 3 trúbky,
- 3 pozauny,
- tuba,
- tympany,
- harfa,
- soprán,
- sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy)
|
|
Štyri posledné piesne (Vier letzte Lieder) je dielo nemeckého skladateľa Richarda Straussa, považované za jedno z najkrajších svojho druhu.
Vznik
Dielo je cyklus štyroch piesní pre soprán a orchester, ktoré skladateľ skomponoval v roku 1948 ako samostatné kusy. Nie je známe, či Strauss zamýšľal vytvoriť cyklus a aký rozsiahly. Piesne vydali pod súhrnným názvom Štyri posledné piesne až po jeho smrti vo vydavateľstve Boosey & Hawkes, čo bol nápad šéfredaktora a Straussovho priateľa Ernsta Rotha.
Piesne sú zhudobnením básni dvoch nemecky píšucich básnikov. Ako prvú Strauss dokončil pieseň Im Abendrot na text Josepha von Eichendorffa, neskôr ho zaujali básne Hermanna Hesseho, z ktorého pera pochádzajú zvyšné tri zhudobnené básne. V Straussových plánoch bolo zhudobniť ešte minimálne jednu Hesseho báseň, avšak v septembri 1949 ho ako 85 ročného zastihla smrť. Dielo malo premiéru až v roku 1950 v Londýne so slávnou sopranistkou Kirsten Flagstad a Filharmonickým orchestrom pod vedením legendárneho dirigenta Wilhelma Furtwänglera.
Charakter hudby
Básne sa zaoberajú témami, ktoré sa Straussa na sklonku života dotýkali - predovšetkým otázkou odchádzania, smrti a spomienkami. Dielo má neskororomantický charakter, so širokou harmonickou paletou, avšak v dobe jeho kompozície už považovaný za nemoderný. Sopránový part sa vyznačuje lyrickým a mimoriadne citlivým vedením melódie s krásnymi nuansami vystihujúcimi obsah textu. Sólový hlas je vedený v popredí bohatého a majstrovsky inštrumentovaného partu pre veľký orchester, s význačným postavením lesných rohov. Napriek myšlienkovému okruhu básni dielo nevyznieva tragicky, ale naopak zmierlivo a vyrovnane.
Vybrané nahrávky
- Kirsten Flagstad, Filharmonický orchester, Wilhelm Furtwängler
- Elisabeth Schwarzkopf, Rozhlasový symfonický orchester Berlín, George Szell
- Lucia Popp, Londýnsky filharmonický orchester, Klaus Tennstedt
- Jessye Norman, Lipský orchester Gewandhaus, Kurt Masur
- Reneé Fleming, Houstonský symfonický orchester, Christoph Eschenbach
Externé odkazy
Zdroje
