Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Ľudovít Labaj
Primátor Ružomberka
V úrade 1919 – 1920
Karol Mederly
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1920 – 1935
Minister pre zjednotenie zákonov
V úrade 1929 – 1929
Premiéri	František Udržal
Marek Gažík Anton Štefánek
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1935 – 1937
Biografické údaje
Narodenie	11. apríl 1886 Ružomberok, Slovensko
Úmrtie	12. apríl 1937 (51 rokov) Ružomberok, Slovensko
Politická strana	Hlinkova slovenská ľudová strana
Alma mater	Právnická akadémia v Prešove
Profesia	právnik, notár
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Rodičia	Otec: Karol Labaj Matka: Alojzia Kolmann
Odkazy
	Ľudovít Labaj (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Dr. Ľudovít Labaj (* 11. apríl 1886, Ružomberok – † 12. apríl 1937, Ružomberok) bol slovenský politik v období prvej Československej republiky.

V rokoch 1905 – 1911 študoval právo v Prešove a Kluži. Následne v rokoch 1913 – 1918 a 1919 – 1920 pôsobil ako advokát a od roku 1929 aj ako verejný notár v Ružomberku. V rokoch 1914 – 1918 sa ako dôstojník zúčastnil bojov I. svetovej vojny, ktorej následky sa prejavili aj na jeho zdraví.^[1]

Na základe rozhodnutia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára pôsobil v rokoch 1919 – 1920 ako mešťanosta Ružomberka a viedol mesto v hektických mesiacoch po vzniku Československa.^[2] Už od svojich študentských čias bol stúpencom politickej koncepcie Andreja Hlinku a postupne sa stal jeho blízkym spolubojovníkom za autonómiu Slovenska. Patril k významným predstaviteľom Slovenskej ľudovej strany. Poslancom Národného zhromaždenia bol vo volebných obdobiach 1920 – 1925, 1925 – 1929 a 1929 – 1935. Kandidoval vždy v XIX. volebnom kraji so sídlom v Liptovskom Sv. Mikuláši.^[3].

V 20. rokoch bol zodpovedný redaktor Slováka. Od 27. februára do 8. októbra 1929 pôsobil vo vláde ako minister pre zjednotenie zákonov. Na tomto poste vystriedal predchádzajúceho ministra za HSĽS Marka Gažíka. V roku 1929 sa stal obhajcom Vojtecha Tuku v procese vedenom proti nemu.

V parlamentných voľbách v roku 1935 je zvolený za senátora Národného zhromaždenia za Autonomistický blok (koalícia, ktorú vytvorila HSĽS so SNS, AZS a PS). Kandidoval v XI. volebnom kraji (iné usporiadanie volebných krajov ako v prípade volieb do poslaneckej snemovne). V senáte bol členom rozpočtového výboru.^[4]

Veľký dôraz kládol na sociálne postavenie slovenského obyvateľstva. Na začiatku dvadsiatych rokov zakladal a aj viedol Všeodborové združenie kresťanského robotníctva Slovenska. Významná bola aj jeho publicistická činnosť, dokonca v rokoch 1921 – 1922 bol zodpovedným redaktorom novín Slovák a v rokoch 1922 – 1924 zodpovedným redaktorom Slovenského kresťanského socializmu. Ako skúsený právnik sa podieľal v roku 1922 na návrhu zákona o autonómii pre Slovensko i Podkarpatskú Rus.

Zomrel 12. apríla 1937 vo veku 51 rokov v rodnom Ružomberku, kde je aj pochovaný. V senáte Ľ. Labaja nahradil Ján Juriga.

1. ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.
2. ↑ rmagazín [online]. 2018-10-29, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.
3. ↑ JUDr. Ludevít Labaj [online]. public.psp.cz, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.
4. ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.

• Záznam o narodení a krste v matrike riadok 71 ako Eduardus Ludovicus Labay