Ľudovít August Jaroslav Haan (maď. Haan Lajos; * 13. august 1818, Šamšon – † 12. august 1891, Békešská Čaba) bol slovenský evanjelický farár, uhorský historik a člen Uhorskej akadémie vied.
Študoval na nižšom seniorátnom gymnáziu v Poľnom Berinčoku (Mezőberény) v rokoch 1829 – 1834, neskôr v rokoch 1834 – 1839 na evanjelickom kolégiu v Prešove. V roku 1841 študoval na univerzitách v Jene a Berlíne. V roku 1849 bol zvolený za farára v Nadlaku, kde pôsobil do roku 1855. Po smrti svojho otca Jána Haana, ktorý bol farárom v Békešskej Čabe, bol povolaný za farára na otcove miesto. Od roku 1877 je zvolený za člena Uhorskej akadémie vied. Popri povolaní farára sa venuje vedeckej činnosti historika.[1]
Dielo
- Pamětnosti B. Čabanské, ku stoletní památce tamějšího starého evanjelického chrámu, 1845
- Pametnosti Békeš-Čabanské, 1866, rozšírené vydanie publikácie z roku 1845
- Dějepis starého a nového Nadlaku, 1853, spoločne s Danielom Zajacom
- Békés vármegye hajdana (Dávňajšok Békešskej stolice), 1871
Referencie
- ↑ JANČOVIC, Ján. Haanovci vyorali hlboké dolnozemské brázdy [online]. Oslovma.hu. Dostupné online.
Externé odkazy
