Čínska kuchyňa zahŕňa rozličné kuchárske umenie pochádzajúce z Číny a zahraničné kuchyne vytvorené čínskou diaspórou. Kvôli čínskej diaspóre a historickej sile tejto krajiny ovplyvnila čínska kuchyňa mnohé iné ázijské kuchyne a kuchyne mimo tohto svetadielu. Hlavné súčasti čínskej kuchyne, ako sú ryža, sójová omáčka, rezance, čaj, čili olej a tofu, ako aj domáce potreby, ako sú jedálne paličky alebo wok, je možné nájsť po celom svete.

Použitie korenia a spôsobov úpravy jedla sa v rôznych čínskych provinciách líši podľa rozdielneho historického pozadia a prítomných etnických skupín. Medzi geografické objekty, ktoré ovplyvňujú lokálnu dostupnosť potravín, patria hory, rieky, lesy a púšte, keďže čínske podnebie sa mení od tropického na juhu až po subpolárne na severovýchode. Preferencie čínskych aristokratov takisto hrali dôležitú úlohu a mali vplyv na vývoj čínskej kuchyne. Vďaka rozširovaniu impéria a obchodovaniu sa rôzne prísady a spôsoby úpravy jedla z iných kultúr takisto v priebehu vekov stali súčasťou čínskych kuchýň.

Existuje mnoho regionálnych, nábožných a etnických štýlov čínskej kuchyne, ktoré sa nachádzajú v Číne, ale i v zahraničí. Čínska kuchyňa je veľmi rozmanitá a často sa delí podľa rozdelenia provincií, aj keď toto rozdelenie obsahuje mnoho ďalších štýlov v rámci jednotlivých kategórií. Ako hlavné štyri čínske kuchyne sa označujú Čchuan, Lu, Jüe a Chuajjang, ktoré odpovedajú kuchyniam západnej, severnej, južnej a východnej Číny.^[2] Tieto štyri sa často v moderných zdrojoch rozširujú na osem regionálnych kuchýn: an-chuejskú (čín. 徽菜), če-ťiangsku (čín. 浙菜), fu-ťiensku (čín. 闽菜), chu-nanskú (čín. 湘菜), kantónsku (čín. 粤菜) s’-čchuanskú (čín. 川菜), šan-tungskú (čín. 鲁菜) a ťiang-suskú (čín. 苏菜).^[3] Všetky sú pomenované podľa provincií, z ktorých pochádzajú.

Farba, vôňa a chuť sú tri tradičné aspekty, ktorými sa opisujú čínske jedlá, ako i významom, výzorom a výživou daného jedla. Varenie by sa malo posudzovať s ohľadom na použité prísady, prácu s nožom, čas varenia a korenie.

V Číne sa začalo pestovať pšeno, ryža a iné zrná asi pred 8 000 až 9 000 rokmi.^[4] Pšenica, ktorá takisto patrí medzi základné potraviny, sa začala pestovať až o 3 000 alebo 4 000 rokov neskôr. Zrná vtedy prvýkrát predstavovali pravidelný zdroj potravy. Keďže chýbala rozmanitosť potravín, obyvatelia si museli vytvoriť nové stravovacie návyky. Mäsa bol vtedy nedostatok, preto ľudia varili malé množstvo mäsa s ryžou alebo rezancami.^[5]

Ryža je hlavnou základnou potravinou pre ľudí v južnej Číne, kde sa pestuje.^[6] Dusená ryža, pripravovaná zvyčajne z bielej ryže, je najbežnejším spôsobom prípravy. Obyvatelia južnej Číny takisto používajú ryžu na prípravu ryžovej kaše na raňajky.^[7] Ryža sa používa i na výrobu piva, paj-ťiou a octu. Lepkavá ryža je druh ryže, ktorá sa používa pri príprave špeciálnych jedál.

V severnej Číne sa pestuje pšenica, takže jej obyvatelia konzumujú hlavne jedlá z múky, ako sú rezance, plochý chlieb bing alebo knedlíky ťiao-c'.^[8] Pšenica sa pravdepodobne začala pestovať asi okolo roku 2600 pred Kr. v dolnom povodí Žltej rieky, potom v oblastiach Kan-su a Sin-ťiang okolo roku 1900 pred Kr. a nakoniec v strednom povodí Žltej rieky a Tibete okolo roku 1600 pred Kr.^[9]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Čínske rezance

Čínske rezance sa predávajú ako sušené alebo čerstvé v rôznych veľkostiach, tvaroch a textúrach a často sa podávajú v polievkach alebo sa vyprážajú. Niektoré druhy predstavujú podľa čínskych tradícií dlhovekosť a dobré zdravie.^[8] Rezance môžu byť podávané teplé alebo studené s rôznymi prílohami, vývarom alebo niekedy i sušené. Často sa vyrábajú z ryžovej alebo pšeničnej múky, ale výnimočne sa používajú i iné druhy múky, napríklad sójová múka. Názvy rôznych druhov rezancov sú rozličné, napríklad podľa metódy, ktorou boli pripravené.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čínska kuchyňa

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chinese cuisine na anglickej Wikipédii.